Smutno

Ochorela som. Dostala som teploty a celé moje telo vypovedalo, sťaby mi došli baterky. Bola som nesmierne vďačná za luxus, aký mi môj drahý doprial. Že som sa mohla schúliť na gauči a len spať a spať a spať. Na druhý deň, tak trocha vypraná z horúčky, necítila som sa o nič lepšie, ale už som bola schopná niečo zjesť ale i tak...nebudem klamať......zase som bola k budišničomu. A zase, neopísateľná vďaka môjmu mužovi, prežila som ďalší deň prilepená na gauči. Hodiny tikotali, čas šiel.....všetko pomimo mňa. Len občas som zo spánku otvorila teplotou zlepené oči a zaregistrovala, že sa izba rozjasnila, že teraz zas potemnela....že Jorik šiel do škôlky, že z nej došiel domov..... Až neskoro večer som sa akosi dokázala pozviechať a usadiť sa vzpriamene na gauči, no i to len preto, aby som vypustila ventil a môjmu milému pridala drobný bonus ako poďakovanie za všetku jeho pomoc. Revala som...lebo mi bolo ľúto, ako čas letí, ako starneme.......a ozaj len ťažko som skrývala všetko to za tým schované, ako obraz mamkinej  bezvládnej ruky a môj strach zo smrti.

Snažím sa byť rozumné dievča....rozumná mama, nemyslieť, ale myslím a nemyslieť viem len na chvíľu. Občas zabúdam, koľko rokov ozaj mám a ......je pre mňa tak jednoduché uveriť, že mám 60. A i keď zistím, že toľko zďaleka nemám, viem ,ako rýchlo letí čas a že 60 mám vlastne už zajtra.

 

Každý máme nejaké tie kostry poskrývané v skriniach. I ja mám. Občas ich nechám vyplávať.

A najsmutnejšie je, keď samého ako tak presvedčíte , že netreba brať veci zas tak vážne, že ona tá smrť zase tak vkuse nekosí......ale ona kosí.....a včera....zas a znova ma vydesila. Keď mi moja Lucy premilá napísala smutnú správu o odchode Petry Hilbert. Ach , ako mi srdce stislo. Ach......

 

 

Smutno ostalo, veľmi smutno.....

 

 

Všetko ostatné, čo do blogu ešte napíšem, bude znieť bezvýznamne popritom. Ale Petra bola takisto výtvarníčka , rozumela by ....kreslila by....písala by....keby len mohla.....

 

A tak, kým si so smrťou potykám ja....budem kresliť a písať....aj za takých ako je Petra, hoci jej štafetu nikdy nemôžem prebrať.

 

 

z vyšívania.....

 

 

Mávam dnes potichúčky...hore do nebíčka......všetkým milovaným!

 

Z 25Tovey Crescent.