Odkrývam.....

Jorik včera do škôlky nešiel. Miesto toho sme zakotvili v knižnici a spoločne sme si čítali. Smutno mi bolo včera. Tak vnútorne....ako keď je vám zima a teplý vás neuhreje. Chce to čosi viac.....najlepšie sa ponoriť do horúceho kúpeľa a roztopiť sa v ňom ako kura v slepačej polievke. Ibaže toto je riešenie na zaháňanie chladu, nie smútku...na ten recept nepoznám. Našťastie sa ku večeru zo mňa vytratil. Ba dokonca som aj kreslila.....a to aj napriek tomu , že Jorikovi vyskočila horúčka a povracal sa toľko, že by aj malé vedierko naplnil. Našťastie, ťukám si o čelo.....horúčka zatiaľ naspäť nevystúpila.....tak dúfam, že to bolo iba čosi " sólové" .

 

Môj kresliaci výkon si určite nezaslúži aplauz ....sama sa nad tým smejem , ale kreslím ako kreslím a ilustráciu skúšam vnímať radšej ako sprievodcu než ako potešiteľa.

 

 

 

 

Príbehy mi pomaly pribúdajú...ale ako sa v nich už toľko dní lúhujem , začínam v nich byť čoraz viac krutejšia a občas prosto musím od nich odstúpiť, lebo sa v nich kompletne strácam a nedokážem posúdiť, aké vlastne vôbec sú.

 

I dnes som ráno veľmi skoro vstala, aby som plietla a písala. Jorikova deka je už temer hotová.....a poviedka? Zatiaľ len jej úvodná časť.....a ....myslím, že sa nič nestane, ak sa s tým úvodom s vami podelím....ach, hoci vzdychám....troška sa obávam...ono ..totižto....že by som vám nechtiac mohla odplašiť.....

 

A to by som nerada. Prosím, musíte brať v úvahu...že málo spím a môj mozog funguje na neznámych zásobách blednúcich šedých buniek  mozgových.

 

Tak tu je...vôbec po prvýkrát a definitívne to sem nedávam, lebo je to to najlepšie, čo mám......fuch, to teda nie! Len...tak troška odkrývam....čo po nociach vlastne robievam......

 

Strihač

 

Netvor bol, čo rád strihal.....ostrými nožnicami vzduchom švihal. Cvak- cvak.....koľko to trvalo ? Koľko mu to len času zobralo  ? A už bolo po príbehu.....strihol ho krásne v plnom behu .... Pomôcť si nevedel, doma neobsedel.....to množstvo príbehov.....ak nie on, iný by ich odstrihol. A to by bola veru  škoda,  lebo nie je to žiadna náhoda, že od ruky mu ide robota.....tlieskala by mu každá porota.

Bol iný než iní strihači......nestrihal všetko, len to, čo sa mu zapáči. A vždy tak konal s citom, vždy len s  jedným švihom ... Len jeden cvak!.....voila, zázrak!

Klasikom bol, sólo si šiel, sám si celým svetom prešiel. A za ním slzy, nárek, plač......na také je však zvyklý strihač. Tobôž taký ako on, čo vo svojej brandži bol fajnšmekrom. Krátke príbehy ho nelákali.....na tých nech sa nováčikovia zaúčali, len tie dlhé mal on rád....za nimi bol ochotný (kamkoľvek) cestovať.

Kvôli nim sa v tmavých špárach skrýval, na svet sa cez kľúčové dierky díval......po pivniciach a povalách sa plazil.....len aby ho nikto neobjavil. Stretnúť vždy chcel len to dieťa nevinné....ktorému on príbeh CVAK odstrihne.

 

Verte prosím strihačovi, nie každé cvak mu dobre robí. Keď je príbeh ešte dlhý.....napnutý  ako na gitare struny.....možno radšej ako CVAK...znie ako hlasné PRÁSK. A to prásk je ako droga, počúvať ho chcete znova a znova....najlepšie rovno nonstop dookola !

Preto náš strihač nelenil.....kde sa dalo , tade sliedil. Kde mohol, tam strihal....tam svojimi nožnicami vzduchom šibal. Jedine duše detí na svojej práci nemal rád, smiešne je to i nahlas povedať, no ony si mysleli , že je ich kamarát ......chceli sa s ním všetky hrať a pritom......a pritom on to  bol  - ich VRAH ! Lietali občas okolo neho, nepočuli, jak ich volá nebo...... Rukami ich musel odháňať, nebolo v jeho povahe sa s nimi hrať. 

Stará duša taká nie je, tá vie, kade jej cesta vedie..... to len deti...ah tie deti, každý deň im slnko svieti. I preto sa tak čarovne strihajú.....a v zbierke nášho strihača   len tie pribúdajú.

 

 

 

 

Ku krásnemu dňu vám mávam....z 25 Tovey Crescent.