Dnes Tomáš odlieta a vráti sa až v sobotu. Keď naposledy odišiel a nechal nás samých, hneď v prvý večer buchla žiarovka v spálni, vyhodilo poistky na chodbe a časť kuchynskej linky ostala zaplavená vytekajúcim kotlom. Som zvedavá, čo na nás čaká teraz:).
Samozrejme, okrem testov, o ktorých veľa nevieme...hádam len toľko, že budú robené na mieru, aby skresali počet uchádzačov na zdravý priemer. Nič nenakladám Tomášovi na plecia.....chcem, aby vedel, že nijaká ťarcha zodpovednosti mu tam neleží. Stane sa, čo sa stať má. Ide tam doslova naslepo kompletne netušiac, odkiaľ bude vietor fúkať....,aby sa mohol pripraviť. Bude ako bude. Napokon, nie som to ja, kto panikári (ale len potajme, po špičkách, decentne) , lebo odchod z UK mi príde desivý a hej, ešte som nestihla urobiť, čo som chcela!!!! V prvom rade- naučiť Jorika plynulej angličtine. So smútkom dodávam, že Jorik, akokoľvek je hladný po vedomostiach a nasáva momentálne do seba viac ako najlepší vysávač na svete, jeho výsledky sú biedne. A mne to trhá srdce. Sú biedne, lebo nepočuje a .........občas si prajem ovládať posunkovú reč, aby som s ním mohla lepšie komunikovať. Je to pre mňa nesmierne ťažké tráviť s ním dni a vidieť, ako sa ponára do vlastného sveta plného nezmyselných vymyslených slov...
Je to ozaj bolestivé vidieť ako hrá hry, elektronické, ktoré vám každú úspešne zvládnutú úlohu slovne okomentujú.... Jorik po nich opakuje , teda, snaží sa zopakovať, ale je na hony od toho, čo sa tam ozaj vraví. Vymýšľa slovíčka, ktoré neexistujú a hoci som mu už toľko krát zopakovala, čo sa tam ozaj hovorí a opravila ho, vracia sa k svojim prekrúcaninám a pre mňa je to ako tisíc dýk do srdca.
Ale nevzdávam to úplne......robím si nádeje, že lekári sa nemýlia....že to povolí a dobre bude. Vraj nejaký hnusný vírus.....nijaké lieky.....v lekárni na mňa lekárnička vypleštila oči, ako je možné , že sa mu začervenané ušká neliečia???? Ja nie som lekár....., ja neviem.....máme len čakať a Jorik očividne nijaké bolesti uškové nemá. Je šťastný a ja hlúpa, keď o tom teraz píšem. Už som si vypočula ódy na to, čo všetko by som robiť mala, kam všade by som mala ísť....čo všetko podniknúť.
Zlá zlá zlá mama!
Nuž, možno ňou som, keď som sa rozhodla dôverovať lekárke a veriť, že to ozaj povolí a dobre bude. Už sa stalo, že nám lekári na Slovensku predpísali mnoho liekov na hento a tamto (na Jorikovu baby astmu napríklad), ktoré nám tu zamietli dať a ostali šokovaní, prečo pre pána kráľa chce niekto do dieťaťa strkať lieky, keď je jeho stav, aký je......a aha ho, čas ukázal, že pravdu mali! A teraz sa teším, lebo som Jorika uchránila pred dávkami liekov, ktoré vôbec neboli potrebné, presne ako vraveli. Alebo keď som panikárila kvôli mojim zošitým ústam.....všetko bolo napnuté a ťahalo a oni, skontrolovali a odporučili počkať s presvedčením, že to povolí. Ak nie, potom budú riešiť. Nadávala som, samozrejme, a aha! Zase mali pravdu. Trocha flegmatizmu by v našom zdravotníctve tiež neuškodilo. Antibiotiká u nás lietajú ako na bežiacom páse.
Akurát, akurát...., že človek nikdy nevie, či je načase zahájiť slovenskú paniku alebo udržať si anglický pokoj. Nateraz som stavila na možnosť B a verím, že ak sa Jorikov stav nezmení, tu ho zmerajú kvalitnejšie prístroje a skontroluje viac vysmiaty personál....lebo raz sa niekam dostanete od GP, je to ozaj radosť tam byť.... V nemocniciach, na špeciálnych oddeleniach sú poväčšinou všetci nehorázne milí a ústretoví a ochotní.....sťaby ste boli odmenení za to, že ste postúpili do vyššej ligy a váš stav si to nevyhnutne vyžaduje...., ináč by vás predsa vás GP ďalej ani náhodou neposunul. A to je fakt, na ktorý môžete staviť celý svoj majetok.
Ale o tom som písať nechcela....môj úvod mal smerovať inam....k prognózam brexitovým..., ktoré mi dvíhajú chlpy na tele a desím sa všetkého, čo nevľúdne médiá prepúšťajú k ľuďom ....čosi v štýle, ako tu s vami cudzincami zatočíme....., len vyčkajte, vám to spočítame, že si sami všetky svoje švestky pobalíte a popakujete sa tam, odkiaľ ste prišli. Fuh, dobrú robia robotu. Mnohí naši známi sa už doslova "balia".
A tak vlastne neviem, čo si mám ohľadne tých Tomášových testov vôbec želať...... Ochrrrrrr..........
.....a vrrrr................aj na moje obrázky......
...a vrrrrr........aj na výšivky, lebo nič sa nezdá také, aké by som chcela.
Už zajtra prasknú prvé bubliny.
O našej budúcnosti.
Ostaneme?
Sťahujeme sa?
Vrrrr.......
Radšej mávam a bez vrčania......nech vám to dnes krásne cinká.
Z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment