Škôlka

Môj život sa troška obrátil naruby. Takmer vôbec netvorím. Ba skončili aj iné veci..., s ktorými tak troška zápasím, ale úspešne zatiaľ. Som na seba hrdá, ako to zvládam..., ale neviem, ako dlho vydržím. Jorik si popri mne robí čo chce a nie vždy je to to, čo by sa od neho čakalo. Škôlka sa ukázala ako problém a tak sa teraz prehryzávame cez vlastné starosti jak nám to len ide.
Každá rodina má svoje "apsajddouny". Tak sme teraz dole a dobre tak. Zatiaľ...

Ale to kreslenie....jaj....

Myslím, že už som sa v sebe dohodla...zajtra ráno som späť.

Len si dovtedy musím vymyslieť nové pravidlá.

A potom ich už len dodržať. Viem, že to budem mať ťažké, dupľom po tom, čo som od prírody taká zásadová a tieto svoje staré pravidlá mám už roky zaužívané. No....možno ozaj prišiel čas ich zmeniť....hoci ..priznám sa, ťažko mi bude....ťažko a ani si moc neverím, ale skúsim.  Oj, čo to tu vlastne píšem?

Možno by som mala písať o tom, ako napokon Jorik do škôlky nešiel. Ako sme spolu kráčali do mesta...v daždi a vo vetre....a Jorik rozkopával nožičkami na kraji chodníka nafúkané lístie...ako sme spolu blúdili po obchodoch a čítali knihy na dlážke a stláčali výťahové gombíky a smiali sa na veciach bezvýznamných, ako sýrové praclíky, ktorých mali hneď niekoľko na predaj...alebo na rôznych potlačiach, ktorými mali obchody ponožky potlačené.....

Bola by to pravda. Včera sme mali spolu čarovné popoludnie. A možno aj bolo lepšie ako škôlka. Ibaže, tá nás dnes čaká znova a pošepkám vám, že sa aj bojím, ako ju Jorik dnes príjme..... Hrk hrk, prsty skrížené!

Hm....mrkám na hodinky...najvyšší čas sa poobliekať a ísť pravdu odhaliť:). Nuž tak teda mávam a krásny deň želám....najmä všetkým škôlkárom, ktorým sa ich škôlka práve teraz tak troška nepáči:). Ako ináč, z  Tovey Crescent.


                                        CINK