Nie je to prvý pokus, čo Jorika učíme na nočník. Plienky sú pohodlné, okrem ich prebaľovania v podstate netreba nič riešiť. Ale začína to byť hanba......tá z nohavíc trčiaca bezpečnostná pomôcka . Navyše, Jorik vyzerá tak chutne v slipkách. Nebyť perverzákov na svete, aj vám ho sfotím :). Včera som mu bola dokúpiť novú sadu slipiek. V Tescu mali na výber až jednu, presne tú, čo už doma má. Cena dobrá, 3libry. Alebo 3,50 ? Nepamätám..... Z výberu som sklamaná ,ale Jorik je nadšený....hlavne, že je tam double decker bus - tak sa to píše? alias dvojposchodový autobus. Na jeho pipíkovi hrá prím a nedajbože ho ocikať:). Zdá sa, že Jorik už dávno vedel, čo od neho čakáme. Potrebu nočníka a čo do neho robíme pochopil až prirýchlo. Ok, sú nehody, ale ....také s vedomím.....také, že by sa k nim hodilo : ,,Mama! Ups :( ....." Každý úspech je odmenený. Nič viac ako tanec radosti netreba. S holou riťkou tancujeme zo dve minúty spievajúc jeeeej, Jorik spravil weee weee..... (tak tomu tu hovoríme....asi ako piš piš :). No aj keď sa celému progresu veľmi teším, viem, že ja som brzda najväčšia. Ak by sme trávili dni doma, Jorik by cikanie vychytal hneď a zaraz.....prakticky by sme mohli plienky zahodiť. Ibaže, ja ....ako stará newyorská nanny s ním trávim celé dni von! Odchádzame ráno, ideme na nákupy, zastavíme sa, kde chceme , ostávame, ako dlho chceme. Nič nás nesúri, neťahá....už som to raz písala, sme králi. Vyložíme nákup doma do chladničky, zjeme jedlo z hrnca , zbalíme zopár vecí podľa počasia a hor sa znova von. Ako včera napríklad....na ihrisku sme ostali do 6pm! Po výdatnej naháňačke som sa stiahla na lavičku , na hubku gumenú, na plotík vedľa bráničky podľa toho, kde práve Jorik bol a kreslila som. Jorik lovil rybky, odháňal vrany snoriace po jedle, nosil mi imaginárne jedlo. Mali sme dokonca aj piknik....lúskané pistácie s džúsom z čiernych ríbezlí. O šiestej sa schladilo, bol čas ísť domov. Prišiel aj dážď, o tom však už Jorik nevedel...zaspal v kočiari.
Hmm...., ako ho mám tam vonku učiť !cikať" ? Nemôžem si dovoliť riskovať , nechať ho naostro, nedať mu plienku a nechať ho ocikať kočiar! Ak by sa stala nehoda, nemôže predsa v mokrom sedieť:(. Možno prišiel čas na to správať sa ako všetky maminy, normálne maminy bez extrémov, ktoré svoje ratolesti zoberú von na pár hodín...nie na celý deň. Je mi z toho smutno...milujem celé dni von.....toľko objavovania....skúmania.....a čas pri tom letí a plní sa spomienkami....tu sme zažili toto a tu hento a tu nás pozná teta a tu to zase poznáme dôverne my.
Uvažujem nad prenosným nočníkom. Som ochotná nosiť ho na chrbte:) ak treba. Uvidím...vyskúšam .
Dnes som ešte nevymyslela , kam pôjdeme. Večer by sme mali mať playdate....ale ja k večeru radšej kreslím. No...uvidíme.
Ináč, včera, ako som vám písala a rozpísala sa, nenašla som si čas a ani priestor na zverejnenie niečoho, čo som zbadala vo výklade sekáču po ceste domov....Tak to dnes naprávam aha ho, tu je....poklad pokladový :
Krajší som si pre svoje vlnky, klbká a všetky iné drobné pomôcky predstaviť ani nemohla. Už ich len zaplniť :).
U nás je šero. Svetlo svieti ( to žiarovkové)...hoci je takmer pól ôsmej. Je príjemne teplo, radosť mať tričko na sebe. Jorik ešte spí....a aj mňa berie do hajan:), predstava, že po špičkách naklušem k nemu do spálne a zababuším sa veľa neho do perín dostatočne blízko na to, aby som v nose cítila jeho ešte stále bábätkovskú vôňu - je viac než lákavá! Ale odolám.....šiť mi treba a kresliť....ach veruže, kresliť. A upratať a čosi navariť ...chutné ako včera....kuracie soté s tarhoňou...Jorik zjedol pol panvice a ja som pukala vo vnútri od radosti , ako mu chutilo. Ibaže, teraz ma nič nenapadá !
Nič to...veď deň ešte len začal.
Želám vám ,aby bol ten váš sladko víkendový !
Mávam...ako ináč, zas a znova...z rovnakého miesta....z obývačky, z 25 Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment