Ha?

Dnes to bude bez fotiek.....
Nijaké totiž nie sú. V UK mal byť včera najhorúcejší deň a teda neviem, či bol alebo nie...lebo mi v tom teple, na aké viac nie sme zvyknutí, prestali fungovať mozgové závity....Jednoducho povedané..preplazila som sa cez deň , aj cez  noc a dnes úprimne dúfam, že bude chladnejšie. Zatiaľ však pohľad z okna nenapovedá nič sľubné...slnko svieti a mňa to neteší. Prajem si mraky...aspoň nejaké!!! Večer, keď som kompletne zbytočne pootvárala na maximum všetky okná v našom malom bytíku a zliezla sa do papasanu (moje miesto:) , úplne zlepená, lepkavá.....nedalo mi a mrkla som , koľko stupňov máme v byte.....Takmer ma odfúklo v tom bezvetrí....28. Aj spať sme spali pri otvorenom balkóne, ale žiadna sláva.....jediná košieľka nočná, ktorú vlastním a aj to len preto, že som ju mala na sebe v nemocnici, ako sa Jorik narodil, tak som si ju odložila na pamiatku, bola na mne ráno prilepená a ani náhodou sa jej nechcelo odlepiť. Ani som nevedela prečo, ale krátko po druhej hodine rannej , som sa našla sediaca na gauči v obývačke a dumajúca, čo robiť. Rozhodla som sa pokračovať v spaní a usnula som medzi tými štyroma vankúšmi, čo som vám ich pred nedávnom sfotila. Darmo raz, zvykli sme si na chladnejšiu klímu.
Včera sa toho v takom teple ani veľa nestalo. Tomáš naplánoval , značne pod vplyvom našich výletachtivých českých susedov, výlet do Cornwallu. Od rána som hrešila , lebo v tom teple ...... sa mi na nijaký výlet ísť nechcelo. Napokon z toho vzišlo a moje hromženie bolo zbytočné. S Jorikom sme strávili pol dňa na detskom ihrisku, len ulicu dve od Mutley , ktoré bolo ukryté pred slnkom vysokými stromami. Tam som stretla Rumunku a o nej vám chcem čosi napísať...
Jej história nebola ničím výnimočná.....prišla sem ako všetci, za lepším životom. Po 5rokoch práce v kancelárii, túžila po zmene a došla teda sem, do Plymouth robiť nanny. Mala silný akcent a pomalú no bezchybnú angličtinu. Jedno dieťa zavesené na sebe, druhé- ako Jorik staré dieťa , chlapec- pobehovalo bez topánok po vonku, lebo ich vraj len tak vyhodilo... Zdá sa, že Rumunku to nijak netrápilo, že  jej počas kočíkovania jej blonďavý zverenec stratil topánky a že jej možno zarobil na problém u jeho rodičov... Rumunka, na meno som sa jej nepýtala, pôsobila inteligentne a pokojne. Za bosým chlapcom poctivo behala a kričala po ňom milým hlasom....What is wrong with you? Priznám sa, prišlo mi to divné...ale tak, nebola ešte mamina , poznám úlohu nanny, sranda to nie je. Najväčší šok som ale zažila, keď si sadla neďaleko mňa a zatiaľ, čo jej takmer trojročné beztopánkové živé striebro vyjedalo náš lunch box ( rybie prsty, aby som bola konkrétna...defintívne bolo hladné, ináč, jedna z veľkých príčin nervóznych detí), ona nechala to druhé, visiace na nej jesť trávu. Takú tú klasickú..zelenú, steblovitú. Vravím jej, lebo však to sama poznám, aj keď máš dieťa na sebe , nevidíš vždy, čo robí, že jej dieťa je trávu. Malá mohla mať cca 7mesiacov...neviem, tipujem....ešte nevedela chodiť a ktohovie, či sama sedela.... V jedálničku mala najskôr pomletú mrkvu a ryžovú kašičku. Rumunka na moje varovanie vysypala obsah drobnej rúčky na zem a pokarhala malú, že suché listy sa nejedia.... Následne hrabla prstami do trávy pri sebe a vytrhnutý stoh vložila do hladnej rúčky. ,,Iba trávičku papaj...."
Priznám sa vám, že som v rozpakoch. Vy si doma najskôr ťukáte na čelo, aká som hlúpa.....tráva sa takto deťom bežne dáva.....ale ja som to ešte nikde nevidela a ani o tom nepočula! Každopádne, dospela som k záveru, že ak budem niekedy potrebovať nanny, na Rumunky si extra posvietim:).

Mávam vám z horúceho bytu, kde máme dnes ráno ...presne o 7:17am rovných 26 stupňov :)