Áno, je nedeľa. Tu v Plymouth to znamená CARBOOT SALE ! Moje najobľúbenejšie dopoludnia v týždni , teda ak neprší.....lebo ináč sú tu nedele skôr ble ble ako olé olé. Všetko sa zatvára o 4popoludní a aj dovtedy je všetko také spomalené....sviatkové....a ja sama ani netuším prečo, nikdy som toto nemala rada....také to ono visiace vo vzduchu, že je nedeľa - sviatok a treba sviatkovať. Ihriská, kam chodíme takmer každý deň, najmä teraz, keď je počasie ako tak pekné (tým mám na mysli, že ihriská nevyzerajú ako aquaparky, čo tu zvyknú pomerne často) , sú odrazu plné detí a ich sviatkujúcich rodičov.... Áno ja viem, čo je na tom zlé , že áno, že odrazu máte more detí okolo seba, džavot , výskot, všade ktosi - čosi....rozložené deky, pikniky....ozaj radosť pozrieť. Pre mňa to však ostáva iba pri tom radosť pozrieť, myslím doslovne. Cítim sa stiesnene, keď je toho okolo mňa príliš veľa. Príliš veľa vravy, kriku, pohľadov..... Myslím, že to je aj dôvod, prečo som mala včera náladu pod psa a nevedela si ju napumpovať, hoci som sa mocno snažila . Tým mocno myslím, že som vystrieľala všetky svoje dobrú náladu prinášajúce náboje a nič.
Na ihrisku ma išlo poraziť. Jorik nástojil, aby som sa s ním šmýkala na šmýkalke, áno tej, na ktorej sa tak dobre brzdí a sníva. Ibaže tri deti predo mnou a päť za mnou na točiacom schodisku....nebolo to to pravé orechové. Riť ma pálila od slnkom rozohriatej šmýkalky sýto namaľovanej na modro. Na rozdiel odo mňa , moja alergia na slnko sa išla radosťou zblázniť a tak som potešila, keď naveľa Jorik pochopil , že dnes to nejde a prestal ujúkať a prosíkať, aby som sa s ním hrala. Zhrabla som skicár, schovala sa do tieňa a po očku žmurkajúc na Jorika, kreslila som. Ibaže, nie dlho...najskôr preto, že som chytila zimnicu...chlpy mi stáli ako bodliaky na černicových kríkoch a potom aj kvôli Jorikovi, pre ktorého šmýkalky bezo mňa nemali viac čaro a rozhodol sa , jupíííí....kopať a hádzať si so mnou loptičku. Odpuste milé maminy, milé láskyplné maminy, viem, že ste...vidím vás v parku aj na ihriskách ako sa so svojimi deťúrencami hráte , s úsmevom na perách dookola to isté....mnohé máte takú výdrž, že padám....doslova. Tvárite sa všetky vierohodne, že vám ozaj verím, že vás to baví....Ale mňa nie!!!! Jorik odpusť.....ja viem, že miluješ všetky tie vysokým tónom pištiace a smejúce sa maminy, pozor, nesrandujem a neurážam, píšem smrteľne vážne...(toť nedávno sa jedna podobne správajúca mamina s podobne znejúcim vysoko postaveným hlasom dožadovala svojho syna Jonasa...ktorý, čo ja viem prečo, sa nemal k činu a tak ho prosím, verte alebo nie, môj syn nahradil! Vrhol sa tej cudzej mamine do náručia a všetko to bolo také zlé. Cudzie dieťa v cudzom náručí.., ihrisko stíchlo, ja ...kresliaca na muchotrávke som takmer zlomila ceruzu , čo som mala práve v ruke.....a chúďa Jonas, ani nehovorím....) ale ja taká nie som a nebudem . Jorika milujem neskonale, ináč, verte mi, na ihrisko by som nikdy nešla. Nemám ich rada! Pfu a je to von. Ale idem tam, kvôli Jorikovi. No a kopanie do loptičky.....desať minút a ja , nemať rozbitý chrup, obhrýzam si všetky nechty.
Nuž ale vydržala som a pokúsila sa o záchranu nálady v parfumérii. Videla som, že majú výpredaj....s Jorikom sme sa konečne naladili, ovoniavanie milujeme obaja. Môj parfém vytipovaný akciový žiaľ už nemali. Na nálade to nepridalo, ale aspoň mi , po všetkých tých možných testeroch, voňalo pod nosom. Jorik si na ihrisku zašpinil nabalenú zásobu tričiek, tak som sa ešte cestou do centra zastavila v sekáči. Okrem dvoch tričiek som Jorikovi zobrala počítač....
lebo som mu nedokázala povedať NIE a po zbytok dňa vonku som ten počítač ťahala na sebe, lebo v kočíku pre neho miesto nebolo, čo mi zase ubralo na nálade a nemohli ani knihy s ilustráciami, pri pohľade na ktoré sa mi roztancovali motýle v brušku.....
Keď sme pred šiestou konečne dorazili domov a ja som unavená zaspala v papassane, myslela som, že už iba dobre bude... Rozhodla som sa kresliť...lebo už mi moje fixy mocno chýbali.... A výsledok ?
Takto som to nechala na stole a šla po desiatej spať. Dnes ráno som to pre vás poskladala.....
Mal to byť návrh na pohľadnicu. Nuž očividne nebude.
Ja viem, viem....aj blbé dni musia byť. Hádam dnes nebude. Tomáš je konečne s nami doma, čo je vždy dobrý predpoklad na rodinnú hádku ... My tak zvykneme:). Keď sa dlho nevidíme :).
Takže je nedeľa....park bude plný, carboot bude plný. Vonku svietí slnko.... a ja som práve dochrúmala posledné tri čoko vajíčka. Záruka dobrej nálady. Dnes som si naplánovala úplne iný deň ako bol ten včerajší. Dnes sa mi bude dariť a budem sa tešiť a len tešiť. A vám prajem to isté.....tešiacu sa nedeľu.
Mávam....z obývačky na 25Tovey Crescent.
ps: pozdravujem extra Lucy Bumpkinovu, ktorá ma spomenula vo svojom najnovšom videjku....Tuto hľa, aha, pozrite si ho ..... Lucy mávam dodatočne a len tebe!
No comments:
Post a Comment