Vankúš

Po neúspešnom pokuse o premenu na vlastnom tele, som sa zamerala na náš byt. Tu som si podstatne istejšia...a keby že moje konto nemá dno, mala by som na istý čas pokoj od starostí, čo do blogu vložiť. Vlastne by som najskôr založila nový blog a VLASTNE....musím dodať, že si s obsahom svojho Veruškovského blogu hlavu nelámem...,lebo čuduj sa svete, čím viac píšem, tým viac chcem povedať. Je to ako keď máte priateľa pri sebe každý deň, stále mu máte čo povedať....aj párkrát do dňa zavoláte, lebo každá drobnosť stojí za zmienku. No keď niekoho dlhšie nevidíte a potom sa vás opýta, čo máš nové.....človek dume a dume a vysúka zo seba najskôr : ,,Hmmm..., ani nič takého...". Ale vrátim sa k výške svojho konta, ktoré mi , pravdu povediac, už od samého začiatku akúkoľvek premenu a investíciu s tým spojenú definitívne a bez debát zamietlo. Ibaže, hoci nie som tehotná, mám v sebe náhle túžbu prerobiť nám "hniezdo". Zútulniť možno..... Vyčistiť....cha, keď toto číta moja chlpatejšia polovička, isto sa smeje .....lebo my sme miestami zabarikádovaní vecami a tak poctivo -  bez investície citov -  pobehujem po byte s nákupnými taškami a vhadzujem do nich veci , ktoré by mohli ísť, lebo ...už ich vlastne ani netreba....alebo....už mi ani neprináša potešenie dívať sa na ne. Mnoho vecí máme ešte z USA. Mnohé sú tak povediac po záruke..., lebo darmo, hoci to nie je pečivo či mlieko, aj vankúše a paplóny či deky majú svoju "trvanlivosť". Najmä vankúše! A tak som včera urobila pomerne veľkú investíciu a kúpila som 5deky. 5!!! Jedna do papasanu a dve na striedačku na náš rozmerný gauč. Má tvar L a zhltne vždy dve deky. To bol doteraz dosť veľký problém pre mňa, nájsť dve zľavnené deky v sekáči či v obchode, ktoré by sa mi aj páčili. A tak, chytila som šancu za pačesy a nech to stojí, čo to stojí....kúpila som včera nový ohoz na náš horčicovo žltý gauč. Ešte ich doma nemám, boli rozmerné....Dnes sa pôjdu autom vyzdvihnúť. Čo vám ale ukázať môžem, je vankúš, ktorý k nim pôjde....(chcela som kúpiť sadu alebo aspoň dva vankúše, ale ten rozpočet nepustí a šetrenie štýlom, maliny mať nemusím....čipáky tiež nie.....dyňa sa kúpi zajtra....dovtedy prežijem....či to sušené mango je fakt droga....skúsme menšie lacnejšie balenie...mi veľa nepomáha:). Prosím pekne, myslím, že vás názor na neho mi je vopred známy....V celom obchode  to bol asi najstupídnejší vankúš, aký tam mali....,ale .....patril mne, som si istá.

 

Niečo vám prezradím.....ako som rástla, nebolo na mne , čo doma máme a ako. Chodila som na návštevy, obkukávala, opakovala....bola som si istá, že ich šťýl je aj môj štýl. V USA bolo peňazí aj tovaru na zbláznenie....obklopila som sa všetkým, o čom sa mi predtým ani nesnívalo! V bytovom dizajne vládol vidiecky štýl.....africké sošky, obrazy boli obdobne cool a provensálsky štýl, pcha! to musí mať každý! Obklopila som sa tými vecami....ale až teraz, možno je to aj vekom, uvedomujem si, že Afrika mi nič nevraví..nikdy som tam ani len nebola! A v Provensálsku tiež nie. Vidiecky štýl je paráda ,ale ...ja som dievča z mesta....z malého ale mesta a dediny ani nemám rada! Pravda je, že ja nemám nijaký štýl! Nateraz sa len chcem obklopiť vecami, ktoré sa so mnou zhovárajú. A už spomínaný vankúš sa so mnou zhovára. Rečou časopisu Mollie tvorí...., Sashe a všetkých handmade stránok, ktoré mám tak rada. A smeje sa na mňa očami komunizmu, kedy som farby môjho nového vankúša obdivovala na sérii mončičákov, ktorých sme si nemohli dovoliť kúpiť....A tiež má farby nemeckých reklám, kvôli ktorým som bola tak rada chorá, len aby som ich mohla sledovať a snívať o my little pony!

 

Kvôli foteniu som hore opísaný vankúš hodila na gauč a nechala ho tam, kým napíšem blog. Jorik sa medzitým zobudil, skôr  než zvyčajne....a hádajte čo? Uložil sa na ňom ! Schytila som rýchlo foťák, že vám ho odfotím, ale všimol si ma a ako poctivo vycvičený tatom fotografom, venoval mi jeden z jeho najvydarenejších úsmevov:). Nezľaknite sa.....:)

 

 

A tuto už je vankúš samotný !

 

 

Štipnite ma prosím niekto....lebo neverím, že som vankúšu venovala tak dlhý blog!

 

Smejem sa na sebe pri predstave, čo bude, až dôjdu deky :).

 

ps: S Jorikom na gauči je moje blogovanie poslané dovi dopo.....no ešte by som rada spomenula, že "anglický pár" sa mi ozval a áno, majú záujem o portrét svojho syna. Oficiálne tak na svoje plecia preberám vôbec prvú zákazku od domorodcov. Držte mi prsty.....tie moje sú z toho zviazané.

 

Krásny deň plný mäkkých vankúšov vám želám!