Dá sa vôbec vypnúť ?

Seriózne, dá sa vypnúť ? Hlava myslím. Tá moja ide nonstop. Môj drahý tvrdí, že áno..... Pre mňa je to nepredstaviteľné. Len málokedy sa mi podarí spomaliť, aj to už je zázrak.... Úplne nemyslieť, to sa v mojich predstavách rovná smrti samotnej.
Aj vám už veľa ľudí povedalo, že ste ten, čo stále uvažuje? Pýtali sa vás, či viete aj prestať rozmýšľať alebo ...ty asi vždy všetko analyzuješ, že áno? Ja som to už počula veľakrát. Dosť na to, aby som sa už dávno nad tým pozastavila a uvažovala - chacha, to je to, o čom hovorím....čo je na tom pravdy . Výsledok....nijaký. Jednoducho preto, že neverím....ozaj neverím, že to máte  v hlave ináč zariadené. Že sa vypnúť dá. Že sa tá vec v hlave dá umlčať. Nie nie....žartujete iba....:).
Ja však bez žartu konštatujem, že nonstop "analyzovanie" je občas viac na škodu než na potechu.Ale nemenila by som...teda, ak existuje ozaj tá možnosť myslenia menej - ba až vypnutia. Mám rada ako so mnou moja myseľ nonstop komunikuje. Ako mi rozpráva príbehy, prevraciame ich spolu v hlave, kreslíme dokonca, ladíme farby.....a pritom do toho úplne v pohode vsunieme náhodného okoloidúceho, jeho originálnu kravatu, špicaté topánky....zamyslíme sa, odkiaľ a kam asi ide....všimneme si, ako sebavedome drží pohľad....akú vôňu má....áno áno, to je dôležité....vypustiť vzduch a pripraviť sa na nádych....parfémy na ľuďoch sú moja závislosť....preberieme tú  vôňu, zhodnotíme....a ideme ďalej pracovať na príbehu a na ľuďoch v autách , čo sa konečne vracajú domov k rodine...aké mali asi posledné dni....či šoférujú viac ženy a či muži...či je na nich vidieť únavu alebo radosť, že práca skončila...a vždy ale vždy je tam tiež obloha a jej farby.....ach....nik krajšie neopísal vzťah k oblohe ,ako ho poznám ja, ako Markus Zusak vo svojej knihe Zlodejka kníh (ak ste ju nečítali, musíte!) , ten by mi rozumel....

Mám rada svoje myšlienky, hoci...občas....vlastne takmer stále, sú to ony, čo mi vedia podlomiť kolená. Možno...napadlo ma, by som im to mala povedať...hm, no to,že ich mám rada...možno by boli ku mne milosrdečnejšie.  Usmievam sa, keď to píšem...usmievam sa, lebo plač beztak podobné hlavy problémy nikdy nevyriešil.
Možno sa pýtate, prečo toto všetko vôbec píšem (a najskôr si o hodinu, až toto veľdielo dokončím, si budem trhať vlasy od hnevu....prečo som radšej nepísala o krásnych šťastných veciach....akurát som dopočúvala sériu videí a medzi nimi bolo aj jedno o tom, ako sa má správať úspešný instagramer lomítko vloger. Oči mi takmer vyliezli z jamôk , ale hej, tlieskam! Bolo sarkasticky úprimné. Klamstvo, klamstvo a zase klamstvo. Predstierať treba, že ste hromádka šťastia, aj keď nie ste...lebo kto je v jednom kuse? Predstierať treba sebavedomie, úsmevy, lásku k iným vlogerom, blogerom a bla bla ...., všetky škaredé veci sú zakázané....choroby, neúcta, nízke sebavedomie, málo v peňaženke.....kto chce o tom počúvať? Všetci tieto problémy máme, že áno, viac či menej...ale pozerať chceme veci optimistické, ktoré nás naladia, inšpirujú.....Ktoré sú ako marshmallow na polici v obchode .....ružové a voňavé .....a všetci vieme, že skvele chutia...lebo už sme ich raz ochutnali a mňam. Všetkému rozumiem....všetkému dávam "kvačku" za posledným písmenom....avšak....dumem, či je to až také zlé ukázať.....že nie všetko je ružové, bodkované, námornícky prúžkované ale aj špinavé, zababrané. fľakaté ? Nie sme pritom viac ľudia? Ja osobne mám rada rovnováhu. Ja osobne si neviem predstaviť kúpiť si trojitú zmrzlinu v zrmzlinovom autíčku v krásny slnečný deň , sadnúť si s tou lakotkou na najbližší múrik , namieriť na to lákadlo objektív svojho foťáka tak, aby boli v zábere aj moje ultraľahúčke sandálky....urobiť slinystekajúci shot , líznuť si za odmenu raz a potom ...vyhadzujúc to letné potešenie do koša , lebo však kalórie dámy vážené , naťukať k fotke už letiacej po sociálnych sieťach slová ako.....vychutnávam si leto...alebo....kto by odolal....alebo leto bez zmrzliny, ani náhodou! ....či najlepší je kornútok. Ha? To ozaj? Ja som im vždy naletela.....že tie zmrzliny všetky tie slečny onlajnové ozaj do seba práskajú a ako stará anorektička som tlieskala ich neviazanosti, slobode....postoju -  a la čo tam po kalóriách, nech je úsmev na tvári!
Ale teraz vážne....včera som dumala , pýtala sa svojej polovičky....ale odpoveď som nedostala.....medzi nami, myslím, že som už otravná....so všetkým tým svojím snorením a túžbou veci pochopiť. Nemám záujem o prikrášlené vysvetlenia, chcem ich naservírované surové ako len surové môžu byť. A tak som skúšala sama.... Som nová vo svete instagramu....twiter prakticky vôbec nepoznám (hej, viem , čo znamená...ale osobne sme si ešte info nevymenili) a potom je tam ešte more iných obdobných stránok. Snažila som sa odosobnene pozerať na fotky , ktoré ľudia zdieľali a hľadala som dôvody, prečo má jedna vyše 22000 lajkov, zatiaľ čo iná len 100.... Pre porovnanie, moje majú priemerne 19. Tie úspešné myslím :). Včera som vám prezradila radu od Evičky ohľadne vzhľadu, že lepšie to už nebude.....mám rada, keď sa povie pravda do očí...keď sa neklame. Hoci.....zase odbieham, Američania a aj Kanaďania, hoci tí o kvapôčku menej, majú úspech aj vďaka tomu, ako hovoria komplimenty...hádžu ich načúvateľom úplne len tak..bez hlbšieho uvažovania..načo aj, ich cieľ je predsa potešiť, tak? Poznajú vás dve minúty a ste ich naj priateľ, vaša sukňa je "môj ty bože, najkrajšia, akú kedy videli" a vaše vlasy....na slnku majú ten najkrajší odtieň sveta, prisahajú...ozaj prisahajú, povedia to! Napríklad, ako ja rada sledujem už spomínanú Esteé, je z Kanady, tam je to o poznanie miernejšie  a predsa, keď hovorí o produktoch.....aké sú skvelé, najlepšie, čo kedy do políc obchodov došlo....máte chuť tam nacupitať, do tých obchodov a vybieliť si účet, len aby ste tie naj naj naj produkty vlastnili a na vlastnom telíčku odskúšali. Ibaže, ako ju sledujem dlhšie...strácam sa....ktorý produkt je vlastne naj? Minulý vlog to bol tento, teraz henten a na záver ešte toto? Toť môj slovný doplnok, naspäť k obsahu....kde som skončila? Aha...späť k hľadaniu pravdy. Tak som si tak včera porovnávala fotky a ich úspech v číslach....a keď som po všetkých tých státisícoch, tisícok, stovkách ..došla k svojím 19....vyšla mi z toho veta....koho chceš klamať vierka? Som k vám brutálne úprimná.... aj som mala chuť zahrabať sa do tých vankúšov, čo som si poctivo za tie roky osamostatnenia sa od rodičov nakúpila...ale...k čomu by to bolo dobré...?  Miesto toho som si rozložila svoje veci po našom huňatom koberci, nevšímajúc si jasajúceho Jorika skákajúceho opodiaľ ako skóroval nad tatom v ich nekonečnom futbalom zápase  a pousmiala sa nad všetkým tým, čo tam podo mnou ležalo. Príbeh chcem pozmeniť, netrápim sa ako, moja hlava si s tým poradí....bude šťastná, keď ju počas kočíkovania nejak osožnejšie zamestnám...a obrázky....ležia tu pri mojich nohách tak zraniteľné ako ja sama. Nemám chuť ich častovať kritikou....tú odo mňa najskôr čakajú....radšej ich hladkám pohľadom. Holt milé moje, nikdy zo mňa nebude rekordy lámač sociálnych sietí....ostávame v ústraní....napokon, necítime sa tam bezpečnejšie ? Možno by som mohla ukradnúť drahému z jeho drobákov, na zmrzlinu, veď viete...a obuť si do toho tie červené sandále...veď viete prečo...a úplne nevinne a náhodne to všetko spolu zachytiť v momentke môjho šťastného leta.....ale nie, neurobím tak. Hoci , topánkové fotky mám ozaj rada. Fetiš? Najskôr:).

Pravda je taká, že niekto musí byť aj v ústraní....tam, ve křoví . Nuž tak si tam urobím pohodlie.....a budem z neho ďalej kresliť a tvoriť...pre seba, pre tých 19, čo si so sebou všade ťahám. Usmievam sa. Ľahko mi je. (ale ....to už môže byť z časti spôsobené faktom, že je nedeľa, vonku neprší a bude carboot!!!!! Tomáš sa sľúbil postarať sa o Jorika a ja sa už vidím, ako si v parku rozkladám deku a bez sondovania situácie v mojom okolí,  a teda, či je Jorik v poriadku...budem kresliť. Chcem tú knihu dokončiť. Veľa pre mňa znamená. Ozaj veľa. A vám instagramovým 19 budem o všetkom tvorivom progrese posielať priebežné hlásenia:). A všetkým ostatným tiež....a ak sa budem pri tom niekde v rožku sfotená zmrzlina, tak verte, že keď som si ju už kúpila, tak si ju aj zjem.

Tak sa s vami lúčim......a mávam ku krásnemu dňu.....ako ináč, aj dnes...z 25Tovey Crescent.