Fishy fishy

Horúčavy skončili. Oficiálne bolo anglickému leto odzvonené....ale osobne si myslím, že nám ešte čo to ukáže. Teším sa tomu prevelice, hoci ma včerajší dážď a dva svetre na sebe zase až tak nenadchli. Aj miernejšie to ukončenie mohlo byť. Tak či onak, prišlo v pravý čas , lebo moje potetované ruky mi tiež dali najavo, že majú toho tak akurát dosť a na protest poteniu , sa vyhádzali drobnou krupicou. Stalo sa to toto leto druhýkrát, a tak mám aspoň istotu, že viem, odkiaľ vietor fúka a nijakej možnej alergie na farbu sa obávať nemusím:).

Včera sme s Jorikom strávili takmer celý deň von. Možno sa mi budete smiať, ale ja tak nejak zisťujem, že ten môj malý synátor sa aj napriek svojmu nízkemu veku, stáva mojim priateľom. Denno denne sme spolu, od rána často až do samého večera. Občas mu hovorím veci, ktorým chudák ani nerozumie a na ktoré mi odpovie takmer vždy rovnako :,,I spy with my little eyes , yes, mama? " ( je to hra, kde si niečo vyberiete v okolí , čo vaše oko špehuje a ten druhý to hľadá). Včera sme strávili pol dňa na preliezkach a keď spŕchlo , stiahli sme sa do centra... a cestou do poľského obchodu po sušené mlieko, na ktorom som závislá, sme si po sekáčoch čítali knihy ...rozložiac sa na drzovku na dlážke , s kočiarom nabaleným ako potulní bezdomovci , nevšímali sme si čas ani pohľady ľudí, len sme z políc sťahovali knihy a strácali sa v ich obsahoch . Milujem tie chvíle. Toľko čara v nich. Raz na tieto dni budem iba spomínať.....teraz sa teším, že ich žijem.

Nuž a ako sme v jednom z tých sekáčov sedeli a čítali knihu o holubovi, ktorý chcel šoférovať autobus, všimla som si čosi prekrásne. Chytila som to do ruky.....a otáčajúc to bruškom hore , šepkala som...prosím prosím, maximálne 2libry.....a boli tam -  2libry !  Že na čom? Na tomto tu :

 

Na najkrajšej fišinke akú som kedy videla!

 

 

Čosi mi vraví, že je magická....a tak som si ju odvliekla domov na svoj pracovný stôl.....

 

 

Troška som sa bála, čo na ňu povie moja polovička....ja viem, viem...už si o tej mojej polovičke musíte myslieť strašné veci...ale nemyslite! Cvak, cvak....nemyslite! Ale sťahovaním sa hore dole po svete sme zistili, že máme veľa vecí a snažíme sa ich skôr zbavovať, než ich dopĺňať. Ale....čuduj sa svete....keď túto rybku Tomáš uvidel, usmial sa a vyhlásil, že je pekná a presne v mojich farbách. Úplne kompletne chápal, že som ju musela mať.

 

Dnes je u nás  polooblačno. Píšem to, akoby vám táto informácia mohla byť aj k niečomu dobrá :). Navyše, nie je dobrá ani pre mňa samotnú, nakoľko tu sa počasie mení z minúty na minútu. Čo vám však na záver oznámiť môžem, je, že môj oficiálne vôbec prvý portrét sa predal (juchúúúú) a že môj milý je každým dňom bližšie k novej práci taxikára.

 

Toľko od nás.....z obývačky na 25Tovey Crescent.

 

Mávam !