Hrnček

Včera som mala zvláštny deň. Možno je to z časti zapríčinené teplom, ktoré len pred časom odišlo a moje telo ešte len teraz znáša jeho dôsledky...ale aj napriek chladu, ktorý vonku panuje, ja sa dusím vo svojej koži a občas sa pristihnem ako potajme dúfam, že na sebe nájdem schovaný zips a odzipsujem sa do slobody . Raz sa mi do rúk dostala kniha (myslím, že to boli posledné vianoce doma na Slovensku) o tom, že za každou chorobou je psychika človeka. Ak by som za svojou dusnotou vo vlastnej koži mala čosi hľadať..tak hádam ani netreba byť Sherlock Holmes a odpoveď je nad slnko jasná. Akurát včera mi moja milá Lucy počas ranného chit-chatovania nadhodila niečo, s čím sa ja už niekoľko týždňov v hlave pohrávam a to ....ako pravá milovníčka sekáčov- mať svoj vlastný sekáč! Už dlhú dobu je to môj sen ho vlastniť. Ach.....je to tak prirodzená predstava ako dýchanie. Je mi jedno ,aký tvar by obchod mal a je mi jedno, kde by som po zariadenie do neho išla....viem len, že všetko, vrátane už spomínaného nábytku by bolo second hand a bolo by to po p.či. Prosím pekne, ja nehreším. Ešte aj ľudia , keď v mojej prítomnosti zahrešia, otočia sa na mňa a povedia prepáč...pričom ja som ani len nepípla pohoršením...akoby som mala na čele napísané - pozor, slušné dievča! Ale keď niečo v mojich očiach dosiahne istý nezmerateľný level....neexistuje na to lepšie slovo ako po p.či. Dobre, možno by som mohla napísať, že by bol sánkadolepadajúci. Voňal by v prvom rade. Byť v sekáči ešte neznamená, že potrebujem dýchať starinu a všakovaké prípravky proti moliam. Viem, že som v sekáči, ale chcem sa cítiť akoby som bola v luxusnom butiku. Viem, čo si myslíte, že sekáč na taký "luxus" nezarobí.... Hm, som takmer ochotná staviť sa, že áno. Nebojte, aj paničky by došli:). A určite by tam malo byť detské oddelenie....s nepredajným stálym vybavením čisto pre deti, nech ho aj zničia...., len nech si maminy v kľude nakúpia. A potom kreslá, staré ale čisté a voňavé a oblečenie v skriniach....v šuflíkoch...ako doma....a tapety na stenách. Tie sú "sakra" dôležité ! Svetlá drobné, kade tade....nech je útulne. Interiér veľa znamená.... Príjemne vybavený obchod, ktorý vám zahrá na city je rovnako dôležitý ako "nastajlované" jedlo na tanieri alebo krásne zabalený balíček. Značky ako Superdry, Fat face a podobne , by so mnou isto súhlasili:). Ale poďme naspäť k realite. Je pre mňa nemožné otvoriť si kamenný obchod...tam ostávam naďalej pri snívaní...ale Veruška by mohla predávať! Cena skromná....poštovné by bol beztak zabijak . Oblečenie , detské knihy....  Potom, čo to včera Lucy nadhodila, začala som sa s tou myšlienkou hrať o troška intenzívnejšie. Ešte nemám predstavu o sklade...., ktorý ma troška desí...lebo priestory na to nemáme...a tiež ma desí moja povaha....lebo ja som skôr darovateľ ako podnikateľ. Nuž, nechám si to všetko prejsť hlavou ešte niekoľkrát a uvidím.....oh la la......usmievam sa už teraz:).

Odhliadnuc od "sekáča", včera sa stala aj iná zvláštna vec....lebo ako som v sebe takmer zavrhla predstavu internetového sekáču a Lucy ma podporila, tak som včera takmer zakopala pod zem čiernu aj blogovanie....a aha ho.....odrazu som dostala niekoľko povzbudzujúcich komentov a ja zisťujem, že predsa len ktosi tieto moje ranné písmenká lúska ! Príjemný pocit sebadosťučinenia....poviem vám. Nepotrebujem stovky ohlasov....aj pár čitateľských očí poteší. Tobôž keď som ten typ, veď viete, čo sa rád schová a len spoza rohu sleduje, ako jeho práca napreduje.

No a aby toho nebolo málo , dostala som pochvalný koment na svoju bobekovskú stránku od svojej - v predošlých blogoch spomínanej - vôbec prvej britskej rodiny, ktorá si u mňa objednala portrét. Aby bolo jasné, nejdem sa tu zblázniť. Nie je to akoby ma do svojej show pozvala Oprah....ale je to pre mňa bojazlivú prvý kontakt s domorodým národom a najmä, prosím pekne najmä...to boli prvé peniaze, reálne papierové librovky, ktoré som dostala do ruky na detskom ihrisku, kde sme si dohodli stretnutie, dané mne za moju prácu tu v UK a ktoré som následne, asi hodinu na to, rozbila v neďalekom supermarkete na prepotrebných veciach do domácnosti s pocitom víťaza, že platím vlastnoručne zarobenými peniazmi. Prosím, ja viem....predala som aj iné...peniažky mi idú na účet a nie je medzi nimi nijaký rozdiel...a predsa, "cash" na dlani od kohosi, kto raz videl moju prácu....od jednej z rodín,  ktoré denne na ihriskách stretávame a ktoré sa mi zdajú také "posh" , trošíčka ináč pálil na dlani. A poviem vám, tak trocha smutno mi prišlo, keď som v tom supermarkete mrkla do svojho nákupného koša a videla tam aviváž ( aj tu som si dala záležať...dobrých 20minút som ovoniavala všetko možné, čo tam mali.....nhnhhm......za svojich 30libier pokreslených som chcela kúpiť tú najvoňavejšiu!), prací prášok, melón, orechy v akcii , arašidové maslo..... Až keď som tam dohodila hrnček s textom, ktorý ma vôbec nevystihuje...ale čert to ber....farby má ako vymaľované pre mňa .), bolo všetko na správnom mieste. Orechy sa zjedia, prášky v práčke vyvoňajú ale ten hrnček mi bude pripomínať moju prvú -na ruku výplatu - v UK za čosi, čo som vytvorila. (nie upratala, za také som už v UK platená bola)

 

K záveru vám čosi ešte prezradím....som divná, čo sa týka hrnčekov. A nie len ich, ale aj tanierov, misiek a lyžíc. Príbor moc nepoužívam a teda príležitostne mi je jedno, aký tvar má. Ale toto "stravovacie náčinie", ktoré užívam každý deň , musí mať svoj tvar.... I vy takú úchylku máte, že? Môj hrnček je najlepšie vymaľovaný v zmrzlinových farbách. A musí byť tenší - neznášam masívne ťažké hrnčeky a okrúhlejší....širší na pohľad. Lyžičky obdobne....mám rada , keď sú okrúhle, nie oválne. Hĺbka tak, aby aj čosi nabrali. Viac lepšie než menej. (minule som zúfala vysypala na zem v sekáči kôs plný použitých lyžíc a asi pol hodinu som nimi s Jorikom prechádzala. Pre neho to bola skvelá zábavka....ja som mu do toho rapotala a veľa sme sa smiali. V závere som ostala s dvoma lyžicami, ktoré mali ten "správny tvar". Hurááááá ! A verte alebo nie, napokon sme tie lyžice vyvolené nechali  v obchode, lebo sme na ne zabudli, ako sme utekali, keď začali zatvárať bránu kvôli záverečnej a my sme boli ešte stále dnu:). )A misky? Hlboké , ako ináč! A také akurát. Vééééééľmi často vidím misky kdesi "medzi" veľkostne....ani na cereálie, ani na polievku....ba ani na puding. Na jedno je tej misky primálo, na iné priveľa. Zbožňujem , keď sú pokreslené. Pred pár dňami sa mi také podarilo nájsť, zobrala so hneď dve. A viete čo? Takmer nonstop sú špinavé v drese:) a pritom máme misiek plný regál...tieto dve hrajú "prím".

 

Uf, ale som vám dnes toho popísala.....od Šaula do Paula.....(alebo Pavla :) ..ale už mlčím a sľubujem, zajtra budem rozumnejšia a pokornejšia v písaní. Teraz som mala dôvod na vyhodenie si z kopýtka, aj keď len taký prizemný.

 

Mávam zo slnkom zaliatej obývačky na 25Tovey Crescent....