Zbytočne

Dnes sa cítim prázdno. Možno by som ani písať nemala, nemám ani nijaké foto, ktoré by som tu mohla "zavesiť"....ale tak nejak dala som si výzvu, že skúsim písať po troške tak často jak to dá....tak to dnes nechcem vzdať.
Nemám ani nijaký dôvod, aby som sa cítila prázdno....je víkend, Jorik ešte spí, vonku svieti slnko a zdá sa, že nás čaká krásny deň. Fakt, že je už spomínaný víkend , ma ovšem neteší. Lebo pre mňa ako pre maminu denne trčiacu na detskom ihrisku to proste znamená nátresk detí kam oko dovidí. Beztak je moje kreslenie na ihriskách obmedzené , keďže skôr zliezam preliezky a hojdám sa kade tade. Jorik nechce nikoho do hry iba mňa. Bolí ma nechať ho tak.....a navyše, nakoľko som duša hanblivá, ťažko mi príde vytiahnuť skicár von a kresliť do neho , keď mi stále niekto nakúka cez rameno.
Tomáš dnes ide do práce.....a vráti sa neskoro poobede. Možno si dnes dožičím trocha luxusu a večer mu zavesím Jorika na krk a pôjdem si skôr ľahnúť spať. Určite....ak to bude možné, urobím tak.

Možno ste zvedaví na , v predošlom blogu toľko spomínané,  deky. Nie, ešte nie sú na gauči. Včera som bola priveľmi unavená ,aby som ich prestrela. Urobím tak o chvíľku, až pôjdem upratať byt. Ešte som sa nerozhodla, či dám ako prvé tie červené alebo tyrkysové:). A medzi nami,  deň, kedy sa cítim akosi vyprahnuto, isto iste nie je dobrý deň na akékoľvek rozhodnutia..hoc i tak banálne ako farba ohozu na gauči.

Ináč....,včera sme na jednom z ihrísk znova natrafili na rodinu, čo má záujem o môj portrét. Zvláštne , ale stačilo nám pár minút, aby mi mamina porozprávala o zdravotných problémoch svojho syna. Nebolo to kvôli tomu, že sa potrebovala vyrozprávať...hovorila s pokojom na duši, ľahkosťou....nelamentovala...konštatovala fakty také , aké sú. Som si istá, že keby som nebola cudzinka a angličtina by pre mňa nebola prekážkou, bola by mojou blízkou priateľkou. Poslala mi fotky syna ako aj fotky hračiek, ktoré má jej syn rád. Akosi sa po tom všetkom, čo teraz viem, dívam na neho úplne ináč....viac milovane, bez debát. Uvažujem, či to nejak ovplyvní moje kreslenie..... Ak už hej, tak dúfam, že v dobrom.....obyčajne sa mi totiž stáva, že keď do niečo vkladám viac citov a obáv a mocno mi záleží na tom, aby bol výsledok pochvaly hodný, stane sa pravý opak. Tým smerom  radšej nemyslieť. Beriem túto zákazku ako ponúknutú šancu "začať predávať v UK", nechcem ju pokaziť.

Inak sa nestalo včera nič, čo by stálo za zmienku. Jeden z tých dní, ktorý a príde a odíde.....a zabudne sa na neho. A jemu to vôbec neprekáža, lebo presne taký si želal byť.


Mávam!