Rána na mesiaci?

Jorik vstal čosi po štvrtej. Odvtedy okupujeme našu obývačkokuchyňu spoločne. Moje ranné písanie ostáva ohrozené.
Tomáš spí, hoci by mal byť už dávno v práci. Včera sa necítil práve najlepšie, tak neviem, či len zaspal alebo sa necíti dobre a ostáva doma. Myslím, že A je správne, no netrúfam si ho ísť zobudiť.

Vzdychám nad úsmevom.
Blíži sa jaro a vzduch vonku je ľadový. Sťaby ho sem niekto z jaskyne fúkal.

Dnes napečieme s Jorikom koláč...s jabĺčkami alebo mangom. Nik ho už neje, iba ja. A občas ešte Tomáš, keď už má pocit, že sa v tej chladničke nadobro pokazí ako dlho tam už stojí. Mám rada ten koláč, z mamkinho receptára. A mám rada, keď je stále niečo sladké (netradičné) doma, do čoho sa dá zahryznúť a dobiť si tak energiu rýchlou dávkou cukru. A mám to ešte radšej, keď viem, z čoho to je urobené a čo vlastne jem. Nie, nie som freak. Už dávno neštudujem, čo je na obale napísané. Robím tak len vtedy, ak zámerne niečo hľadám....ako napr. či sú rybie prsty predsmažené alebo nie...alebo čo ešte sa nachádza v balení mrazeného kuracieho mäsa okrem kuracieho mäsa.  Viem, že ak by som začala čítať nutričné informácie, prepadla by som im. Lebo sa poznám a viem, že nemám hranice. Všetko alebo nič. Priznám sa vám, že v posledných dňoch radšej nekúpim syrovú tortu a radšej investujem do bio vajíčok z niekoho farmy alebo do bio mrkvy či do bio hocičoho, čo sa cenovo úplne nevymyká mojej peňaženke a urobím tak o to radšej, keď sa na mňa z balenia usmieva prešťastná rodinná fotografia ľudí, ktorí farmu vedú so všetkými informáciami, kde sa dá farma nájsť a ako sa ju dá navštíviť. Často je pri tom aj nejaký ten stručný príbeh, ako sa s farmou začalo a kam smeruje do budúcna. Robí to výrobok osobnejší a hoci stále nemôžete byť na 100% presvedčení , že jete kvalitu a aspoň ako tak zdravý produkt , predsa len.....cítim sa lepšie, keď takéto balenie otváram a servírujem  na stôl. 

Dnes by mal mať Jorik škôlku. Neviem, či tam pôjde. Jeho kašeľ už nie je zďaleka tak zlý, jak bol...ale nie je to stále dobré. Navyše, on sám do škôlky chodiť nechce. Tvrdí, že sa tam bojí byť. Vraj nevie, kde som ja..... a z toho má strach. Posledné dni je na mňa veľmi pripojený. Je to milý pocit, nebudem klamať ale ak chcem ,aby prežil, musím ho postrčiť..... Hm, žeby to bol výsledok nášho doterajšieho sociálne obmedzeného života? Určite , do istej miery.

Tomáš vstal.
Myslím, že je v panike.
Tak nie je.
Obývačkokuchyňa je plná ľudí.
Hurá na tvorenie!

Lebo to takto zrána zvyknem robiť.
A budúci týždeň k nám dôjdu na návštevu svokrovci (srdečne mávam, lebo viem, že čítate:). Moje rána sú definitívne v ohrození. Na týždeň prejdeme všetci (no najmä ja) do "dovolenkového" režimu. Popri mamke som sa v ňom cvičila pomerne veľa. Vždy mi chvíľu trvá, kým si na neho zvyknem .....a vždy sa tomu bránim, lebo mám rada klasiku. Dumem, či sa nedá, v rámci finančných možností, radšej skromných finančných možností....odtrepať každé ráno na mesiac...za pokojnými tichými ránami o samote, pri ktorých sa dá tvoriť. Ak poznáte takú cestovku, sem s ňou. Natrvalo si nič také neprosím. Mám rada svoju rodinu. Až moc!


Cinkám vám z 25Tovey Crescent a ešte ps: stále píšem a kreslím a zatínam päste,aby vás výsledok mojej práce veľmi nesklamal, lebo.....lebo čím viac píšem, tým krvavejšia som:(. A to sa už aj kontrolujem.......