Teším sa

Mám pocit , že prasknem. Myslím, že prechádzam akousi osobnou nirvánou  a jediný dôvod, prečo doslova nevyletím z vlastnej kože je smutný fakt, že kdesi ...stovky kilometrov odo mňa....mojej priateľke spadol dom a......ja vzdychám, síce spokojná, že nikto na zdraví neutrpel, len peniažkami sa zatrasie a ono, tie peniažky, vedia veľakrát veľa škody narobiť.Ale...stále sú to len peniažky. Nuž, s myšlienkami niekde pri nich, neviem sa naplno tešiť. Navyše, tešenie sa je v mojom prípade vždy pomerne relatívne, nakoľko som ako manická osobnosť raz veľmi nadšená a raz veľmi nešťastná. A to doslova.

S vaším dovolením , nebudem čakať na povolenie a rozpíšem sa.....

1. Jorik ochorel. Keď som pred pár dňami videla na vrátkach jeho škôlky oznam o piatej chorobe charakteristickej červenými líčkami a vyrážkou po celom telom, temer som videla môjho Jorika, ako ju už má. Tadáááá! Troška som si počkala a máme ju. Nič vážne sa však nekoná. Pfuf...aspoň, že tak. Piata je lepšia než šiesta:).

2. Znova kreslím. Veci sa posúvajú a z chaosu sa konečne črtá niečo konkrétne. Už som bola z toho unavená....na chvíľu nič nedávalo zmysel.....ale, sťaby som si upratala....zas vo svojej práci dýcham. Dnes ráno som navyše dopísala baladu, z ktorej sa, aspoň pre dnešok, veľmi teším. A to dokonca tak veľmi, že som v aktuálnom stave náruživosti , napísala istému ,zatiaľ nemenovanému výtvarníkovi, či by ju nebol ochotný ilustrovať . Trúfam si! Zároveň, prepísala som text k detskej rozprávkovej knihe a som s ním spokojná. Za nič sa nehanbím, nič mi uši netrhá. Tlieskam si decentne. A zapálená aká som, už aj kreslím.....tuto, prezrádzam, prepúšťam informácie z môjho pracovného stola....

 

 

 

Ach...konečne....konečneeeeee som spokojná ako to zatiaľ vyzerá.

 

3. Osobný rekord prekonaný. Najväčšia moja pletenina je hotová. Ešte nemá ani  nite poodstrihované a už som do nej balila Jorika. Je mu priveľká, ale nevadí....zahriala:).

 

 

4. Občas mi to príde ako zázrak, keď mi niečo niekde skríži cestu a potom to nachádzam kade tade akoby stopy v snehu. Tak som sa v posledné dni stretla s postavami ako sestry Bronteové alebo Virginia Woolf. A včera.....len tak...mrknem na police v sekáči a aha, všetky tam...jedna vedľa druhej.... Uj, či ma pálili prsty, tie staré vydania vôňali doslova , že som ich len veľmi ťažko vracala späť do políc. Najskôr musím dočítať to, čo doma mám..... A dnes som tak i po dlhej dobe urobila a z množstva kníh vytiahla som BGF.

 

 

Čítala som.

 

 

...a podčiarkovala si slová i celé riadky, keď niečo znelo zaujímavo alebo cudzo...na drzovku, v knihe, čo kedysi patrila niekomu úplne inému....

 

 

Zdravím Chloe:) stránky si trhať nemusela...

 

Uuuf...

 

Jorik ma dranká za nohavice. Už nejakých pár minút. Vidieť to na zrýchlenom prívale mojich slov? Ja to zrýchlenie vidím :) . Nerobí to však naschvál. Kakal:). Oj, vždy som jednou nohou mama. Vlastne naopak, vždy som iba jednou nohou výtvarník :). Som rada, že aspoň trocha vyčkal , až miniem všetku fotodokumnetáciu ...,aby sa mi ťažko nelúčilo niekde v prostriedku.

 

Tak už len mávam....ako ináč...z 25 Tovec Crescen !!!

 

Cink