Blog ma dnes nechce

Aké lenivé ráno dnes máme! Len ťažko sa rozbieha a pritom sa mi zdá, že je dokonale guľaté a malo by sa už len valiť a valiť a to až do samého piatku alebo radšej nedele...., kedy si všetci zavzdycháme, že týždeň znehol a ani nevieme kedy. Jorik ešte spí....Tomáš jazdí....mne krúti žalúdok, lebo čosi akosi, očakávam, že dnes bude ten deň, kedy sa dozvieme výsledky a my konečne stlačíme alebo nestlačíme "panic button". Je to veľmi zvláštny pocit , keď na niečo čakáte. Navyše, ak sa jedná o niečo, čo obráti naše životy naruby. Sama neviem, čo si mám priať. Jedno i druhé má svoje negatíva i pozitíva. No, v konečnom dôsledku, už len to, že sa to deje , ma prinútilo zamyslieť sa nad sebou a naplánovať nejaké potrebné kroky . A tiež si uvedomiť a pripomenúť, že pravidlo , pri ktorom si hodnotu vecí, vzťahov či okolností najviac uvedomíme, keď ju máme stratiť. Takže si začínam UK znova vážiť za všetko, čo mi dáva . A to aj možnosti, ktoré som doteraz nevyužívala. Urobila som si v hlave nezmazateľný diár a zapísala si do neho prvú úlohu. Včera som konala v jej mene a s úplne malou dušičkou som zainvestovala pre mňa neskutočné peniažky na materiál. Aby bolo jasné, nejedná sa ani tisícky ba ani o stovky:) , no pre mňa je to veľa a hotovo. Čoskoro mi doma zaparkujú desiatky tašiek a aj nejaké batôžky, na ktoré natlačím svoje obrázky. Rada by som sa obzrela po nejakej lokálnej akcii , na ktorú by som s Jorikom šla a vyskúšala svoje šťastie medzi domácimi. Ako pre mňa, s mojou líščo - plachou povahou je to úkon nad moje sily, ale keď prekonám prvotné červenania sa a ostychy, mám šancu na celkom slušný úvod. Tak uvidím...., lebo vie sa....ten telefonát. Oj, už aby sa stal, lebo čakať sa mi nechce. Nech už nám to hlavu padne..... A kým sa tak stane, budem ďalej maminovať a pomedzi to špekulovať, ako špekulujem "bleachovo" a na tajné rady Marca Jacobsa starinujem veci okolo seba a to dokonca a najmä vrátane mojich ručne šitých talizmanov. Ponáram ich v tom škodnom roztoku a čakám, čo z nich vytiahnem. Včera som si na carboot kúpila chlpatú detskú vestu, tú sa tiež chystám vyblíčovať......a po dnešných aspoň desiatich ručne vyšívaných a vyblíčovaných príveskoch sa cítim temer ako profík.

Uj......dnes si tuším blogspot povedal, že bude štrajkovať. No nič, nepôjdem proti nemu......zdá sa, že chrome a ani Explorer mu nevyhovuje....a možno mu iba nevyhovuje môj dnešný blog. Tak sa vzdávam a len sa pokúsim nejaké fotky natiahnuť a budem si tlieskať, ak budem úspešná!

A tak už len mávam a krásny pondelok želám!!! Ako ináč, z 25 Tovey Crescent.