O sne a o srdiečku a o čiernej farbe , čo som zelenou nahradila

Pred pár dňami som v sebe uzatvorila tému hľadania života po živote. Dospela som k záveru, že prílišné zamýšľanie sa nevedie k ničomu produktívnemu ale radšej "škodnému". Poškrtala som si v sebe všetky možné teórie, ku ktorým sa dalo z môjho biedneho základu smerovať a .....proste, ostala som tam, kde som aj bola. Čiernu som stiahla z obrázkov a šupla ju späť tam, kde bola.....a kde na mňa čaká.

A predsa, skúsila som ešte raz poprosiť tých, ku ktorým som mala najbližšie, vlastných rodičov, aby ....ak môžu, mi čosi poslali, keďže vedia , aká som labilná, aby som sa z toho nezosypala ale pochopila, že čierna nie je nutná. Samozrejme, nič zvláštne sa neudialo. No moje naivná ja dostalo dve odpovede....od obidvoch.

Toto verím, že je od mamky, ale verím v úvodzovkách, lebo povedzme si na rovinu, čistá náhoda , ktorá sa krajčírkam denno denne nonstop deje....že im takéto nepodarkové srdcia na zem padajú.....

A od otca? 

Ten sa mi rozhodol prisniť....natiahla som ruku vo sne a ktosi mi ju chytil. Keď som sa pozrela kto, bol tam on. Nezvykli sme sa chytať za ruky...., náš vzťah bol kostrbatý. Ale v tom sne mi to neprekážalo. Najskôr mi nedošlo, že je mŕtvy, no stačilo pár sekúnd a spomenula som si na to.  Obrátila som sa na neho a ďakovala mu, že mi prišiel takto osobne povedať, že nie , nie je to tak , po smrti sa všetko nekončí. Vyzeral dobre, zdravo, mocno....nebol taký, keď odišiel. Bol spokojný a pokojný....taký tiež nebol a ja som mu bozkávala ruku. Ja!!! Môjmu otcovi ! Lebo bol iný človek....ach toľko pokoja z neho šlo. Tú ruku som mu nepustila. 

A on na mňa hovoril.....jeho hlasom ale ináč než zvykol, nijaké výčitky, všetko zlé bokom, doslova hladil ma slovami a ubezpečoval, že sa má teraz dobre a že sa nemusím obávať, smrť ozaj neznamená koniec . 

Pekný sen, že? 

A predsa, ani náhodne odstrihnuté srdiečko a ani pekný sen nezasvietili v čiernej. 

Ale ako som už napísala, z obrázkov som si ju stiahla. 

...a až teraz pozerám, že zelenou ju nahrádzam...zelená je dobrá farba, ľuďom sa páči....

I mne....ale ......nešaliem z nej. 

Moje tmavé pastelky ešte spod prstov naveky a nadobro nepúšťam a aha, tie tašky , čo mi pán v teplákoch natlačil, ju hrdo nesú......

Teším sa z nich a už chystám nové. Konečne veľkostne to pravé orechové, čo ženy rady na pleciach nosia:) . 

Ak sa podarí, už dnes by som za teplákovým pánom zase rada zašla....no uvidíme, či sa stihne:).

Lebo ešte povinnosti mám , medzi iným aj bábiky fotiť ....

....lebo ktosi si na ne spomenul a že by rád nejakú mal.....tak fotím, čo mi v šuplíčkoch ostalo a srdce mi pritom stíska....lebo dokážem sa ich vzdať? 

Nuž takto u mňa dneska zrána....

a už len mávam na záver a krásny deň želám zo slnečného a vyhriateho Anglicka z 25Tovey Crescent. 

Cink.