Je nedeľa.
Nedele nemám veľmi v láske. Sú také naaranžované v týždni, až sa v nich cítim nesvoja. O čo je lepší taký obyčajný utorok! Hneď by som ho menila. Lebo v utorok sa nič nedeje len preto, lebo je utorok. Za to je toho viac, čo sa deje alebo nedeje, lebo veď je nedeľa.
A tak len nedeľne mrkám okolo seba a už teraz viem, že o malú chvíľu sa bytom preženiem ako uragán aj s prachovkou v ruke a i vysávať budem, lebo včera som nie :) a potom sa zapriahnem do kočiara a ako víchor sa poženiem tam, kam aj minulý týždeň v nedeľu, na carboot sale. Potom sa pôjde na ihrisko, hej, na to veľké a preľudnené, ktoré nemám rada.....vlastne mám, to len v nedeľu ho nemám rada.... , lebo počas týždňa je to skvelé miesto, kde sa dieťa uhrá....,ale v nedeľu je to džungla, v ktorej som ako na tŕňoch , jak sledujem Jorika odetého zámerne v nejakej žiarivej farbe, aby som ho ľahšie našla a nedajbože nestratila.
Osobná zóna je tam v nedeľu ohrozená. Oj, či ja také nemusím. Ono vlastne všeobecne , ako sa vonku slnko rozpálilo, začínam tráviť viac a viac času na ihriskách a hoci Jorika nadovšetko milujem, považujem tie ihriská z osobného hľadiska za nekonečnú obetu, lebo necítim sa tam dobre a po hodine mám všetkých preliezok plné zuby doslova...., no Jorik sa v tom samom čase ešte len do najlepšej nálady dostáva a tak je to boj.
I včera tomu tak bolo......domov sme sa vrátili pol hodinu pred deviatou....to sa môže človek, vyšťavený a už aj uzimený, tak akurát umyť a do postele pobrať . ps: začínam ľutovať, že je Jorik jedináčik. Brat by sa hodil. Keď sa finančne zazobeme, haha, raz možno, budem trvať na adopcii. I nad psom uvažujem, ale to by sa zamieňať nemalo !
----------------------------------------------------------------------------------
Vonku je to zahalené.....ale na dážď to nevyzerá. Keď sa totižto blíži dážď , je ho cítiť smútkom a teraz nič také necítim.... No tu v UK to človek nikdy nevie. Smútok dôjde ani neviem kedy.
---------------------------------------------------------------------------------
Ináč, úplne od veci......zistila som, že som si vytvorila domácu batožinu. Ozaj , neklamem. Cestujem s ňou po byte , ešte i do kúpeľne ju nosím. Tvorenie nemá hranice a napokon, keď sa Jorik kúpe, najlepšie sa tvorí. Tak už asi viete, čo v tej batožine mám. More fixiek a jeden skicár.
---------------------------------------------------------------------------------
Jorik ešte spí.
Tomáš už jazdí. Dnes má hokej..., tak maká , kým sa dá.
Ja vyšívam a kreslím a kým Jorik nevstane, idem ešte písať. Lebo potom, už viete čo...spustí sa ten uragán...... Nech žije carboot!
Mávam z 25Tovey Crescent. Cink.
No comments:
Post a Comment