Pred sebou mám taký bordel, že sa v ňom ledva vyznám i ja sama. Od noci doteraz som balila, triedila a lepila bobekovské vecičky. Úspešne. Hoci , ešte stále, nie je všetko zbalené. Fuf, utieram si z čela pot. Nikdy som nebola rýchla v balení. Nálepka sem, nálepka tu.....rozhodovanie sa nad darčekmi....vyhľadávanie adries, ba i niekoľkonásobné skontrolovanie obsahu balíka, aby sa na nič nezabudlo.
Hlava mi doslova drní. Hádam som sa nepomýlila. Odkedy žijem v UK, zákazníci si u mňa vecičky skladujú a ono je to niekedy potom ako čítanie si románov, aby som v množstve mailov našla tie o "biznise".
Ale hurá....., ruky nad hlavu dvíham, to najťažšie mám za sebou. Už len či to dnes stihnem na poštu:). Otázne.....povinnosti sa ukladajú a dve štátne sviatky počas dovolenky stoja proti mne. I pondelok by sa zišiel...ako soľ.
Ale nie je a nebude a škoda vôbec myslieť.
Radšej chcem na niečo pekné myslieť...ako na včerajšiu búrku , keď som so sestrou zmoknutá stála pod strieškou jedného činžiakového vchodu a čakala, až dažďové kvapky spomalia. Sestre to včera veľmi pristalo. Ostrihala si ofinku nakrátko a juj, je z nej iná žena. Cha, koľko dokáže jedna ofinka! A koľko dokáže jedna jarná búrka......, keď nás prinúti zastať a poobzerať sa okolo seba.
Zajtra mám posledné sedenie u zubára... už sa mi to končí ...tamtadááá...zajtra by som sa už mohla znova smiať.
Oh, pozerám na čas a končím musím.....povinnosti dnes volajú skôr..., no chcela som aspoň jednou rukou zamávať. A obrázok poslať, čo som včera spískala......
A už aj utekám....lebo autobusy nečakajú!
Mávam ku krásnemu dňu...z Hlavnej 35.
No comments:
Post a Comment