Prší

Včera som mala lenivý deň. Vôbec po prvýkrát za veeeeľmi dlhú dobu, som ráno neupratala byt. Vonku pršalo, Jorik kašlal a Tomáš sa na hokej vrátil domov. Nuž som vymenila upratovanie za prechádzku v daždi. Zavolala som sestre a preklábosili sme spolu všetok vychádzkový čas.
Pozdieľali sme si jedna druhej starosti i radosti a občas, viac menej, len zopakovali slová, ktoré medzi nami už toľkokrát padli.
Je úžasné mať sestru. Ja ich mám dve. Jak blažená som!

Keď som z vychádzky došla domov, nechala som sa ukecať Jorikom, tam sa mi vždy ťažko hovorí nie a mastila som s ním hry. Napokon sme sa od nich iba postavili a prášili s tatom do mesta. Dnes odlieta. Čaká ho posledná skúška...zatiaľ všetkým prešiel , klik, klik, klik.

Ako žičlivá manželka som ho nechala osamote loviť v obchodoch, vzala si Jorika na seba a  hor sa, zvesela som mu húdla ,do jeho drobných ušiek ,všetko  možné i nemožné , čo mi prišlo do cesty a na rozum. Prebehli sme narýchlo sekáče v centre. Ozaj len tak splašene, netušila som, ako dlho máme povolené v meste byť. No ukázalo sa, že tato mal omnoho miernejšie tempo ako my. I smiešno mi je trocha, lebo nie kvôli mne sa do mesta šlo, ale kvôli Tomášovi a aha ho! Napokon som ja s najväčším úlovkom odišla a chudák Jorik nemal z cela nič!

No, moje dve tričká som schytila len tak, lebo jak behávam hore dole, viac špiním než stíham prať a občas popri Jorikovi natrvalo oblečenie zašpiním.....a tričká sú také, že i sami isto viete, vždy sa zídu. A nohavice, to bola čistá náhoda, prisahám! Tomáš už platil za svoje veci, keď som ich uvidela visieť na vešiaku pred východom z obchodu. Vyskúšala som si ich a sedeli. Vraj budú veselé na leto. Prečo nie, že áno? Na také anglické sú ako stvorené, len ktohovie , či tu ešte budem, aby som ho zažila a svojimi riflami obveselila....

Cestou domov nám už vyhrávala Lucy (mávam! ) na instagrame a potom už len dovidopo, vytiahla som skicár doma a kreslila a kreslila a dokreslila som až neskoro, keď sa mi už upratovať nechcelo ....

....a miesto toho som sa pod nátlakom vlastnej "obžernosti" , vybrala s Jorikom do Tesca. Nanuuuky došli! Aj broskyňový džús! Môj mlsný jazyk mi nariekal v ústach. Nedal sa ignorovať. Tobôž nie, keď sa k nemu pridala aj každomesačne navalená armáda zdivených hormónov, ktoré by občas aj chladničku zožrali, keby mohli. 

Tak sme šli. Nanuky sú v chladničke, už sa na ne chystám.....a džús už biedák takmer nežije. 

Dnes má Jorik škôlku, jeho kašel trocha ustúpil...tak sa dnes nemusím obávať, či ho tam mám dať alebo nie. Akurát informácia o prítomnosti vší v škole ma zrovna neteší..., no ale čo narobím. Raz si tým musíme prejsť aj my a z toho, čo viem, tu sú vši celkom zvyčajné. Tak skôr či neskôr by sme na ne aj tak natrafili:). 

Vonku dnes neprší. Konečne. Dva dni nonstop stačilo. Všetky moje aktuálne tenisky do posledného páru sa sušia. 

Vo vani sa o nájom tri dáždniky delia. Kam sa pozriem, tam sa niečo suší. Stačilo. Hádam dnes suchí ostaneme. 

Viem, vy sa na Slovensku ohrievate v záplave slnečných lúčov. 

V Nemecku sa vraj dokonca na kúpaliskách už ľudia kúpu!

My tu tak jedine v mlákach:).

Ale nevadí.

I tak vám mávam ku krásnemu dňu.....z 25Tovey Crescent.