Puf.....

Veľmi rada by som tu teraz pustila plejádu fotiek z toho, čo sme si včera s Joričkom na carboot sale ukoristili...., ibaže to by najskôr nejaký musel byť. Ranná panika sa ukázala ako kompletne zbytočná, lebo miesto preplnených stánkov na nás pred Life Centrom čakala Subaru Plymouth akcia ..... Nuž sme sa otočili na päte a šli na najbližšie detské ihrisko. Ibaže s tunajším počasím ani tam nebolo príjemne. Slnko, keď vykuklo, hrialo....no keď sa schovalo, aj zuby skákali od zimy, najmä keď vetrisko zafúkal a on fúkal a fúkal.......

Nuž sme zabehli do potravín, nakúpili jedlo, napapali sa a cestou do Tesca sme zaparkovali na futbalovom ihrisku. Vyše hodiny som prosím pekne futbal mastila, až dokiaľ sa Jorik spotený na zem nezvalil. Uhnala som ho. Ale dobre tak bolo, lebo pomaly sme sa znova na cestu vydali. V Tescu sme sa tak akurát vycikali, nik už nič iného nevládal a šlo sa domov. To už ale na Jorika došla chuť sa bicyklovať. Nuž sme sa nadopovali nanukmi, zamastili pár spoločenských hier a na bicykli daváááj do znova do Tesca, aby sa doplnili zásoby vyjedených nanukov.

K neskorému večeru sme si s Jorikom zmysleli perníky piecť...tak sa ešte u nás vypekalo a aby bol program dňa ozaj pestrý, i katastrálne veci sme riešili ohľadne predaja "majetku", čo sme zdedili. Sondovanie, zisťovanie.....a čas letel a my sme už večerali a hokej sa sledoval a ja pre zmenu Lucy na instagrame....a konečne som aj kreslila , hoci len cez privreté viečka.

Občas nechápem, kde sa vo mne toľko sily berie. Ani koľko sa toho dá za jeden deň stihnúť.

Našťastie , dnes má Jorik škôlku. No voľno to pre mňa neznamená. Mám kopec nedokončenej práce.....Okrem iného , treba mi  ísť po tašky ,čo som si dala skúšobne natlačiť v miestnej agentúre. Zatiaľ sa aj myslieť na ne bojím , lebo pánovi majiteľovi , čo si tepláky pod pazuchy ťahá, som zverila tri moje najlepšie originály a on ich vložil do euroobalu  a ja mu na to, že mu radšej knihu dám, aby sa len nepoškodili a on "šup s nimi" na skrinku, žiadne strachy, nič sa im nestane. Fuch...občas som blbá. Nuž tak po ne dnes pôjdem a budem dúfať, že si pán zapamätal všetko, čo som mu nadiktovala......aj si nadávam, že som mu to radšej napísať mala.

A možno budem milo prekvapená :).

Ak bude čo, pofotím, pochválim sa.

Dnes nemám na chválenie nič.

Tak už mlčím a hry idem hrať.

Lebo Jorik už plače, že sa mu nevenujem.

Mávam z 25 Tovey Cresent....ku krásnemu dňu.

Cink.