Tuesday, May 30, 2017

Plány

Písanie blogov pre mňa začína byť utrpením. Nie kvôli vlastnej lenivosti alebo neschopnosti.....a možno aj áno, lebo nedokážem prísť na to, čo sa deje a prečo veci, ktoré doteraz nádherne fungovali , už nefungujú. Veľmi obozretne a opatrne si riadky zálohujem a schovávam, lebo nie je nič nezvyčajné, že sa mi z ničoho nič rozhodnú "zmiznúť". V takom nervóznom stave je ťažké pustiť si myšlienky na špacír a slobodne písať. Akékoľvek , podotýkam. Tak ozaj zvažujem, či nie je čas sa umlčať, než nerozumne tu časovo bojovať. No na dnes sa ešte vzdať nemienim. Dnes sa totižto chystám prezradiť, že už poznáme výsledky nášho boja za lepšiu budúcnosť......a vyhlasujem, že nijaký gombík na paniku sa nestláča. Ostávame v UK a zdá sa, že s Jorikom sme s tým celkom vyrovnaní....akurát tata nie je. Najskôr to vníma ako osobnú prehru a čosi svoje pohrá aj mužské ego, veď my dobre vieme.... Nič v zlom, len chápavo. Preto som ani nepípla, keď sa včera rozhodol vziať si pre seba trocha času. Ono, v živote človeka sa často stanú veci, ktoré všetko, čo potrebujú je, aby boli predýchané. A nie zatlačené a udusené, lebo potom v nás len hnijú. A tak sa robia nové plány, lebo snívanie sa vypustilo z klietky von a teraz, aby moc smutno nebolo, treba aspoň niečo v nejakej forme , zachrániť. A tiež došlo na povinnosti, čo máme.....ohľadne školy, testov v taxikárskej práci..... Tak škrtáme, kreslíme na čisté strany a priznám sa, naše línie sú zatiaľ slabé a farebná škála zíva nudou. To sa ale časom napraví. Aspoň ja tomu verím. Veď, pre niečo sme si svoje sakumprásky (alebo ako sa to hovorí) pred dvoma rokmi zbalili , či? Preto hlavu dole nekloním. Práve naopak. Hrdo som včera zbalila to jedno tričko , čo mám a zaniesla ho do predajni k chlapíkovi v teplákoch. Dnes by mali byť tašky hotové. Teším sa na ne, ale i obávam..... Písalo mi mnoho žien zo Slovenska a čosi aj odtiaľto, že by mali záujem o jedno i o druhé. Prsty ma šteklia. Tomášova "prehra" ma povzbudila. Čosi ako - treba skúšať. A tak skúšam.......
A náruživo mávam.....nateraz na dlhú dobu...z 25 Tovey Crescent. Cink

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...