Friday, May 19, 2017

Môj malý génius

Jorik ešte spí. Keď sa zobudí, bude ho čakať bezobláčiková obloha. Viem, i včera bola a napokon i spŕchlo i zase sa u nás veci sušili. Zrovna , keď som mala ísť po Jorika do škôlky, obloha sa rozhodla roztrhnúť. Stáva sa.

Akurát, napriek mokrým teniskám a nohaviciam  , som duševne uschla hneď a zaraz tam, vo vnútri Pixielandu, kde Jorik chodí...ako mi nadšené učiteľky referovali, že môj syn je génius. Treba vôbec spomínať , že mi moje materinské ego mastili tými najluxusnejšími maslami a nátierkami sveta? Asi nie. Nuž , hrdá som ,nebudem klamať.

A hrdá som i na svojho milého, čo i posledné kolo zmákol a už je to len na "porote" ,aby vybrala "vyvolených". Na výsledok si však musíme počkať a to do neskutočne vzdialeného konca mája. Moja trpezlivosť dostáva zabrať. Nateraz sme sa rozhodli nerobiť nič. Rozprávať sa , to hej, ale nijaké trápenie sa, čo bude a ako bude. V deň, keď sa výsledok dozvieme, bude dňom, kedy oficiálne stlačíme "panic button" .

Na dnes som nestiahla nijaké fotky. Len málo som včera kreslila, viac som písala. I dnes ráno..., hoci i vyšívala som, jeden temer hotový vyšitý talizman  práve leží tuto vedľa mňa..., na dnes ho ale nechám tak. Dnes nemám chuť nič dokumentovať. Chcem sa cez deň iba pretiahnuť ako myš cez dieru, tak nenápadne ako sa len bude dať. Občas mávam také dni. Dnes sa najskôr nič veľké neudeje...  Dnes budem ako púpavové semiačko, čo ho vietor unáša. Ooooch, len dúfam, že i Jorik bude mať chuť túto "dnestuniesom" hru hrať.

Už je ináč hore. Jogurty v brušku, telká hrá.....a slnko stále svieti. I Tomáš volal. Už šoféruje späť k nám...z Londýna je to štreka. Kdesi naobed dorazí, podľa toho, koľko si dá prestávok.

Dovtedy si dám hrnček mliečka a ovocný nanuk k tomu a zahrám sa hry, možno i tú, ktorá šokovala učiteľky v škôlke. Jorik mi je seberovný súper, to musím uznať aj ja. Som rada, že nijaké milostivé ústupky voči nemu robiť nemusím , bo ja také nie moc rada. Normálne to "nasurovo" mastíme, kto vyhrá, je víťaz, kto prehrá je looser:). Nijaké city k tomu, raz ty , raz ja. Prehrávať aj vyhrávať sa treba naučiť.

Tak už len mávam.....z piatka na 25Tovey Crescent.....aby mal každý krásny deň!


No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...