Napokon , poslednú dobu som nebola skúpa na slová....už i cítim , že ľahšia som, ako som ich zo seba do sveta popúšťala , že už hádam aj zásoby mi doplniť treba.
A tak chytám fotky za ruky, z rána ich mám požehnane, a ťahám ich dole k sebe. Cap, cap....prstami ich pritlačím.....hmmmm.....nič moc, ........usmievam sa jedným kútikom svojich vyšívaných úst.....a čas mi do toho tikitá a uj, nieto ho na rozdávanie. Tak idem capkať a capkať.
Kreslila som. Obťahovala , robila línie..... Pán teplákový ma dnes čaká. Akurát, vlasy si trhám , koľko z námetov mám vybrať, koľko mám reálne použiť ? Osobne sa mi páči sloboda a voľnosť výberu, preto hlásujem za všetky , ale ako poznám zákazníkov, tí pôjdu po jednej. Ako súrodenci.
Staré i nové sú to kresbičky. A riadna kôpka je z nich....ak sa teraz trápim ja, jak sa bude pán v teplákoch, keď tú kôpku uvidí?
Radšej nemyslím.
A k čerstvým kresbám prejdem, čo som dnes ráno, pomedzi tie línie , do skicára schovala.
Priateľku nemú , čo anjela má stále pri sebe.
A slečnu odvážnu , čo sa hravých tieňov nebojí.
No a tam, keď zaškúlite, vidíte , jak si poznámky robím, myšlienky cudzích zbieram. Lebo projeeekt.....pri mne stále je, ani na krok sa už nepohne. A teším sa mu stále, lebo konečne môj mozog plnšie využívam a juj, či je to "rifrešing" !
A napokon umenie z inej ruky...vlastne ručičky. Ako ináč, Jorikovej. Lebo fixy na textil vysychajú , využiť ich treba a ja som už dávno túžila po originálnom tričku od môjho veľmajstra:).
...toto Jorik....
...toto mama (ja) v ružovom...samozrejme, že som s tričkami vypomohla a vyfarbila ich ....ale ostatné prisahám, len drobná ruka päťprstá.
...no a tuto tata s futbalkou. ..
A toto...tralalaaaa...je tričko od Jorika Jorikovi. Ja som len peľové tyčinky na kvietky nakreslila ,ostatné všetko , hmhm....hrdo, môj syn.
A keď som slovne pri ňom, obzerám sa vôkol seba a aha, on ešte spí!!!!
Tak už nie.
A už na mňa volá, že mamaaaaa..., jogurty.
Nuž bežím!
Mávam z 25 Tovey Crescent.
Cink
No comments:
Post a Comment