Vraj sa nemusíme báť.....chytil to v škôlke...stačia kvapky....4krát denne.
Ibaže ten biedačik malý ráno ani očko neotvoril a len cez jedno na svet žmurkal.
Viem, žiadna katastrofa. Panika sa nekoná. Ale bolí to vidieť ho, ako žmúri na svet. No žmúri statočne a bez prestávky, to sa zase tiež musí uznať. A stíska pri tom monštra plyšového, čo sme včera v sekáči našli. Ani na krok bez neho.
Vonku je tma. Sťaby sa deň rozhodol štrajkovať a svetlo nasilu drží. Tak si svietime ,aby sme na seba videli. A do toho svetla si kreslím a neviem prečo, čmáram jednu líšku za druhou. Uj, už sa mi zdá, že mi zo skicára vybehnú, toľko ich mám! A nie , nemám nijaký dôvod na ich čmáranie. Leda ak ich krásne oranžové chvosty......
Akurát, zrána alebo radšej za noci, ako si tu nenápadne kreslím...., počujem ich, ako mašírujú pod oknami. Občas ich aj hľadám pohľadom, no len raz sa mi jedna z nich dala pokochať.
Načúvam zvukom , čo sa ku nám do bytu derú a čosi akosi, čakám dážď. Posledné dni tu stále prší. Pláštenku ani z kočiara dole nedávam , aby som si ušetrila čas aj námahu. Nechcem ,aby pršalo....tak zaklínadla do sveta posielam...,aby si líšky domov našli a nie sa v mojom skicári schovávali a aby sa dážď kamsi nadobro odpratal...., lebo hádam nikoho neurazím, ak napíšem, že ho tu už nik nechce. Nie nateraz.
Mávam ku krásnemu dňu, z 25Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment