Popletené slová

Viete ako sa občas stane, že myslíte alebo vyslovíte nejaké slovíčko a ktosi v telke ho povie s vami? Ja som akurát postovala svoj včerajší blog a trocha to ešte vo mne hrká, priznám sa.....no a do toho hrkania, ozve sa z telky veveričiak z Jorikových rozprávok, ktorý práve o chvost prišiel a ktorý aj napriek tejto strate dokáže robiť skvelé veci....a teda citujem ho: ,, Teraz vidím, že to má dôvod, že tu na svet prichádzame v rôznych veľkostiach a tvaroch."

Nuž, toľko ešte k včerajšiemu dňu.
Dnes už máme deň nový. A ten môj bol zatiaľ, ako ináč? , pracovný. Jeden obrázok hotový, druhý začatý , maily poslané (na koho som zabudla?) , na komenty odpísané....a oh, pracovné záležitosti písomného charakteru, prečítané, naštudované, odklepnuté, poslané na zváženie. Puf!
Nastáva čas byť maminou.

Ak už pre nič iné, tak len preto, že na mňa to moje dietko čaká...lebo hry sa idú mastiť a nanuky jesť , no a, nesmiem vynechať, že  aj sójové mliečko sa chystá  piť! I to už biedne na mňa v hrnčeku  netrpezlivo čaká. Radosti radosti...akurát, Jorikove očká ma škrú....ako zvažujem, či k lekárovi nezabehnúť. Ale o tom dnes písať nechcem.

To len zmätok v sebe mám a kde tu zo mňa slová unikajú. Veľké veci sa v našej skromnej rodine riešia, veľké kroky sa spomínajú a jeden ťahá, druhý brzdí..., lebo hladko nič nesmie ísť. A ja som stratená v tých názoroch, navrch toho natešená, že Jorik v škôlke rastie i k hrdosti učiteľov. Jeho slovná zásoba vraj náramne rýchlo narastá a jeho angličtina je vraj čistá a jasná a na prekvapenie učiteľov, vraj sú s ním schopní viesť zmysluplný rozhovor. Zase rastiem, ako len maminy vedia rásť. Ten môj drobec vraj i tuto staršie deti predbehne a to je Slovák ako repa, čo len pár mesiacov po škôlkárskej dlážke behá.

Tak to mám dnes v sebe. Bordel. Tak ako môžem z toho "bordelu" písať?  Nedá sa. Nuž splietam slová ako vrkoče. Motajte sa v nich so mnou.

Akurát, obrázky vám pošlem na pomoc....tie vždy priamo hovoria.

...tuto k tomuto pošepkám, že ak sa nič neudeje, tak sa možno s týmto obrázkom už čoskoro doma stretnete. Aspoň tak si veci plánujem. 

A tento tu, dolehlavový, ten pre všetky maliarky robím, aby aj ony tašky mohli mať. 

No a tu, zas chválim sa, lebo toto som si od priateľky vypýtala ako výmenu za obrázky, čo jej zo svojej zbierky posielam. Lebo....čosi malé som si chcela od Vivienne ukradnúť a vôňa bola z toho tá najľahšia možnosť. 

Viac fotiek nemám. už len tie popletené slová ostali. A tak radšej mlčím a k synovi bežím a len rukou za letu mávam......aby sa vám deň vydaril...z 25Tovey Crescent. 

Cink