Tingle tingle tingle

Obloha sa pretrhla a už len pršalo. Takmer všetko na mne zmoklo.

No nahodená v minišatách cez deravé detské rifle až po chlpatú bundu, cítila som sa aj mokrá chic. V sekáči na rohu som si kúpila náhrdelník s desiatkou rôznych korálok a plieškov. Ako som s ním kráčala, vyhrával.... ,,tingle....tingle.....tingle..... až som sa musela pozrieť, čo ten zvuk robí.
Roľničky.

Ako spomienky na detstvo.

Tingle, tingle, tingle....

Nechala som si náhrdelník na krku. Nezvyknem nosiť šperky, ale skúšam , hľadám sa. (o tom čoskoro napíšem omnoho viac, len musím počkať....vy už viete) V obchode na kraji križovatky  so znakom škorpióna, kde pracuje pán teplákový , som sa premočená zastavila opýtať, či už nebodaj nie sú tašky hotové. A ony boli a ja som ďakovala  a utekala s nimi domov.

No ešte skôr, ako som s nákladom odišla, dala som si dole náhrdelník. Šupla ho do vrchného vrecúška na batohu . Akosi, ozval sa vo mne hlavný dôvod, prečo šperky neviem nosiť, lebo sa s nimi cítim ako prostitútka. Určite, jeden náhrdelník s rolničkami ešte z nikoho prostitútku nespravil, ale ja som nemohla ten pocit v sebe vystáť.

Nijaké tingle tingle na ceste domov sa nekonalo. A chýbalo.

Doma som so smútkom zistila, že tašky nie sú natlačené tak bezchybne ako predtým. Ba dokonca oddelila som  4 pre mňa nepredajné a ostatné....odlesky, šmuhy.... Chcelo sa mi plakať , ale slzy sa nenašli. Len smutná som bola. Môj drahý sa na tašky tiež pozrel a skonštatoval, že môj perfekcionizmus nepozná hranice.

,,Tašky sú na nakupovanie. Prvé, čo s nimi zákazníčka urobí je, že si ich dá cez plece a šupne do nich niečo. A potom....? Čo je na nich zlé? "

Vedela som , že mal pravdu, tašky nie sú obrus na stôl, no predsa, prostitútka vo mne sa zmenila na inšpektora.

,,Vieš čo Vierka? Pre teba by som nechcel nikdy pracovať..."  môj milý uznal, že je na mňa zbytočné míňať ďalšie slová.

Inšpektora som poslala tam, kam aj prostitútku a po zbytok dňa som bola nešťastný bohém.

(Ozaj žiadam tak veľa? Možno aspoň férovosť  a nezaúčtovať si plnú sumu za tlač, keď nie je v poriadku. Ja si ju určite pýtať nebudem , ak tie tašky ponúknem, tak pôjdu pre ľudí, ktorým nedokonalosti nevadia a ocenia nižšiu sumu.  )

Na konci dňa snažím sa nezaspať so zlým pocitom . A tak si vravím, že i pán teplákový robí chyby, lebo nie je stroj . Lebo spolu so mnou tvorí handmade veci a tie sa rodia s chybami. A občas zrovna práve tie ich robia originálnymi. Isteže, nekvalitná tlač je "rubbish" z každého uhla pohľadu, zhora, zdola , sprava i zľava..., to len pohľad humánny ju dokáže k sebe privinúť.

Dnes ráno vidím veci ináč.

Stále mi je smutno, lebo peniaze...lebo to nie je lacná záležitosť, lebo fixy sa rýcho míňajú a ešte rýchlejšie schnú a jedlo sa rýchlo je a občas sa rýchlejšie pokazí , než ho vôbec zjesť stihneme a ja by som si mohla ísť trhať vlasy ....alebo.....
....alebo si môžem povedať, že keď mi tie tašky pán teplákový tlačil...., možno len zabudol byť zručným grafikom a na chvíľu sa stal záhradníkom . Lebo veď, nerozprával mi o záhradkách , o kvetoch a o stromoch, ktoré ten včerajší nekonečný dážď potrebovali?

Rozprával.

A už sa i usmievam...lebo ono...tie tašky....tak trocha i tak vyzerajú...ako od prostitútky a záhradníka.


(no offence k nijakému zamestnaniu na svete  )

Mávam z 25 Tovey Crescent.

                                                                       Cink