Ale nateraz nemôžem nič. Musela som zatiahnuť ručnú brzdu , lebo veci nemilé sa stali a pýtajú si svoje.....čas i slzy a tak mlčky čakám, kým sa všetko udeje. Bolesť sa ma tentokrát netýka. Čierna farba ostáva naďalej schovaná v šuplíkoch.... Pre tento zármutok som iba tichý sledovateľ . Ale poznám tu bolesť dôverne a viem, že zajtra i pozajtra bude ako dnes. Keď niekoho milujeme, ozaj ozaj hlboko, prázdno sa časom nezmenší. Akurát slzy v očiach uschnú. Tak hádam, aj na to trpezlivo počkám.
Aby to nevyznelo hádankovo..., také ja nerada , prezradím, že na svoj "projekt" nie som sama. A už je asi jasné, že práve mojej "parťáčke" sa stala boliestka. Nemôžem ju osobne fúkať, ani tie moje sa pofúkať nedali, ozaj len to "ticho" pracovné môžem dopriať.
A zíde sa, som si istá, že áno. Ráno čo ráno počúvam slovám a radám skúseným, načúvam ich príbehom, píšem si objavy , hádam a lovím....chcem informácie ..viac, viac, viac....a robím si plány , škrabem ich po papieri , no najmä do hlavy....tkám z nich hotový projektový koberec. Je na ňom roboty ako na kostole. Myšlienky i veci, jedno s druhým musí ladiť....a ono nám to zatiaľ krásne ladí. Zatiaľ.
Akurát, vyššia moc prišla znova vyškrtnúť kohosi milovaného zo zoznamu. Ešte na tej škrtacej listine vidím mená svojich rodičov. Ale už blednú v diaľke.....ako prichádzajú noví.
Tak odkladám veci, na kôpku ich skladám, do komínov.... Napokon, ani to zrkadlo ešte nemám....beztak by som nemala kde a ako fotiť. Leda , leda ak by som si toho svojho synátora vycvičila. A on by sa isto aj rýchlo naučil , čo a kde cvaknúť ....., akurát , že ručičky jeho sa neudržia ani dve sekundy v nehybnosti a tie fotky...., čo by stvoril......to by boli momentky!
Všetko je tak ako má byť. Ľudia musia byť počmáraní radostnými i smutnými vecami, aby mohli byť sebou samým. Originálom, aký nikde inde niet. I to som sa naučila a podčiarkla na stokrát .
Preto kreslím , fixy zamestnávam. Lebo veď.....smútok nesmútok, kým mne oči slzami nekalí, ťahám ďalej , tvorím.
Dokresľujem staré a .....
...i nové čmáram.
Nakreslila som už niekedy ovečku?
PS: včera som hľadala čosi - voľačosi na šperky , čo chystám a .....nenašla som však nič, len prstienok. Je na ňom had, také ja nemusím a predsa, ten prsteň zákerný tróni mi na prste. Trocha sa s ním bijem, hady sú podlé, ale prsteň vyzerá staro a ktosi ho krásne urobil.....a má punc z nezvyčajnej vrchnej strany a teta si za neho vypýtala len fifty pí.....tak ho mám na prste a dumem, čo by mi ten had rád povedal, keby mohol...keby nemal falošnou perličkou ústa zapchaté.....
ps2 : Jorik mal na sebe včera tričko s mojou potlačou. Nik si ho nevšimol :). Samozrejme, okrem mňa. Ja som sa ním kochala ako 100% narcis.
Mávam a krásny deň želám! Z 25Tovey Crescent.
Cink.
No comments:
Post a Comment