Pošepky od Verušky: O daždi vo sne

Dnes v noci som mala zvláštny sen. Snívalo sa mi s mamkou. Najskôr začali z oblohy na zem namiesto dažďových kvapiek pršať peniaze. Mince, aby som bola konkrétna. Ono, keby sa tak stalo naozaj, asi by nastal riadny zmätok, ale vo sne to ani až tak divné nebolo, hoci vnímala som to ako čosi nezvyčajné ....a možno radšej zaujímavé. No a ako som sledovala ten nezvyčajný dážď, objavila sa pri mne mamka. Postavila sa ku mne po pravej strane a ja....akoby ani nikdy neodišla, zhovárala som sa s ňou o tom daždi zázračnom. A ona mi na to povedala...., že čaká, až peniaze dopršia a začnú ľudia z neba padať. Lebo potom spadne aj ona a že by chcela k sestre, ako prekvapenie..., keď bude po ulici kráčať, že by ku nej dopadla a že by už spolu domov dokráčali.

Nebol to zázračný sen?

Keď ju už nemám pri sebe, som rada, že aspoň do snov za mnou chodí a vôbec nevadí, že nie ku mne by padnúť chcela. Vždy to bolo tak, že k sestre sa ťahala, s ňou žila, ja som mala beztak svoju rodinu. Akurát, že ešte stále, ku mne so svojimi plánmi chodí...

Som za tie návštevy vďačná, hoci ich oplačem. Nuž, po druhýkrát si dnes vravím, že nie každý deň je vysmiata nedeľa. Ale ako by som si ináč vážila to veselé a pekné, keby nebolo aj toho smutného na vyváženie ?

A tak si skladám veci k sebe ako mozaiku a moje zmysly sú naladené ako struny na gitare. Viac ako inokedy cítim vietor na holých kolenách, sťaby cez detský kaleidoskop vnímam farby okolo seba.....a hudbu už len nepočúvam, už na ňu i tancujem....

A.....iba šepkám, ozaj iba medzi nami, že fuj, napriek všetkým slovám, som sa zase až tak nezmenila! Lebo zdroj radosti mám rovnako primitívny ako som aj predtým mala...no nekarhám sa. Moja mamka beztak vždy vravela, teraz sa poteš, kým môžeš a tak sa teším. Lebo....no veď sami uznajte, či by ste niečomu tak škaredému, až je to pekné, odolali???

To som prosím našla, ako som išla za majiteľom obchodu podmienky ohľadne predaja mojich tašiek vybaviť. Nemohla som to tam nechať!!!

A aj klobúčik som si vzala...lebo sa mi tvár v slnku smaží!

Ale potom už nič. Naozaj. Už len pracovne som všetko riešila. Cez nové tašky a námety na ne, koľko čoho a kde dať.....sťahovanie fotiek, ich farebnosť....a samozrejme, i nové návrhy som čmárala.....