Tmavá, svetlá.....

Ako som si prečítala prvé slová svojho včerajšieho blogu, mám chuť teraz napísať, že včerajší vstávací úspech sa dnes ráno nekonal. Vlastne ma zobudil až môj drahý, že mi budík v mobile vyhráva a ten som si prosím pekne k sebe vzala a v ruke držala. Aby som veci upresnila, môj budík má niekoľko časových dát, kedy vyhráva. Ten, na ktorý som dnes vstala, bol až druhý v poradí, s hodinovým opozdením voči tomu prvotnému a žiadanému. No čo už, stalo sa. Spánok bol očividne prepotrebný, keďže mi tak krásne odignoroval vyzváňanie , ktoré už ani môj manžel nemohol vystáť.

Ale i tak som pracovala, hoc omeškane a vlastne som sa zapriahla do roboty tak skoro, ako mi to len šlo. Dookola sa prstami  prehrabávam pomedzi skice a hľadám  a dumem, kde presne mám schované  to oné pravé "orieškové". Poznám ho hneď ako ho nájdem. Ale násilne ho vytiahnuť neviem. Ono sa prosto iba stane. A tak v neho zbožne dúfam, lebo tašky holé čakajú...a ja by som ich rada "vyfarbila" výlučne a jedine k svojej spokojnosti....lebo, už som tuším spomínala, ako veľmi mi záleží, aby som na tašky len a len hrdá bola. Tlač, ktorú mi pán v teplákoch "daroval" si zaslúži, aby som k celej svojej taškovej a neskôr aj tričkovej eufórii , pristupovala s najväčšou "snahou" zo seba vydolovať to najlepšie.

Nuž teda kreslím, čmáram....ohŕňam nad fixami nos, lebo tie odtiene , ach tie odtiene, nie sú presne to, čo chcem! I dumem, či sa dnes znova nepreženiem do Hobby Craftu, lebo na poschodí tam v sekcii SALE majú obrovskú plastovú debnu fixiek, ktoré nikto nechce. Mnoho tmavých odtieňov....ale nájdu sa i svetlé...tak svetlé, aké hľadám. Uj, chcem čarovať, ale bez kúzelnej paličky mi to nepôjde.

Tento môj cielený rodinný portrét sa mi podarilo dokončiť už včera. S čiernou linkou počmáraný, považujem ho za hotový. Ale nie som si istá...nie som si istá......nechty si hryziem. Čosi, čosi......hrozím nad ním prstom, ako oči škúlim. To len môj milý sa teší...., že hurá, nech žijú svetlé farby. Veď hej, december už vo mne prchá.....tak sa ani niet čomu diviť.

Teraz chcem lietať. 

(Tieto skice , hoc svetlé, ešte dokončené nie sú....očividne. Nesúdiť preto prosím!)

To len kvôli  tej svetlej ich sem prihadzujem , že aha, je tam......neklamem:). 

No nasilu ju nikam pchať nebudem.....tuto  som ju radšej zamaľovala. 

Lebo darmo raz, občas aj tmavá má svoje kúzlo.....a mne osobne sa napríklad  tento môj ťažký obrázok začína páčiť. (ja viem, už som ho viackrát fotila).

Hm, jak na to mrkám, zdá sa mi, že v najbližších dňoch nikam nepoletím.

Ak, tak len na Slovensko. Znova sa u nás "laškuje" s myšlienkou na letnú dovolenku. Aj by som chcela kričať, že nesrandovať prosím.....dvakrát do roka stačí...ale keď môj partner vytasil na stôl dôvody ako : ,,  aby sa Jorik okúpal..." ,, aby mohol ísť Jorik niekde s babkou a s dedkom k vode...." , lebo veď o tom je leto a nie o svetroch, ako to máme často tu....., tak si lámem svoje materinské srdce, lebo smiem vôbec také potešenie letné dieťaťu zamietnuť? Tak s celým tým dovolenkovým nápadom koketujem už aj ja. 

A nabaľujem na neho.....snívam, kam by sa dal potiahnuť. No a napadlo ma, že by som sa oddelila a so skicárom a pár švestkami sekáčovými, čo osobne vlastním, že by som cestovala a zaujímavých ľudí navštívila a možno sa i kerkou na tom putovaní dozdobila. Ale, zase, ešte som si účet neomrkla, či s tým svojím skicárom len po vrchoch v okolí Krompách nepôjdem. 

Uvidíme.....uvidíme......nateraz sa rozhodovať nemusím....nateraz mi stačí len cinkáť na rozlúčku.....z 25Tovey Crescent. 

Cink................ :)