Len tak, fakticky, po lopate píšem.....

Dnes už znova svieti slnko. Po včerajšom upršanom dni je to jeho milo vítaný návrat . Všetko sa zdá byť veselšie so slnkom v pätách. Ale nemôžem sa sťažovať, aj včerajší dážď mal svoje čaro. Jorik skákal v mlákach až si nohavičky po samú riťku zmočil.  Ešte dobre , že sme sa predtým stihli zložiť  v sekáči na zem a prečítať toľko kníh ako hádam nikdy predtým. Až sa usmievam, lebo.....pravda je, že ešte aj pred prechádzkou von sme doma čítali. Všetky Maisy knihy...až mi zle prišlo. A potom v tom sekáči a tadááá, na samý záver, postúpili sme do knižného finále a zaparkovali sme dupky v kníhkupectve v Drake cirkuse. Juj, či paráda! Jorik sa už ďaleko odo mňa nepohne. To ocenia všetky maminy a tak sme slobodne brázdili uličky a čítali, čo sa dalo....a smiali sa a ja prisahám, Jorik bol parťák za všetky zlaté. Aj keď som sa mu nevenovala, otvoril si knihu sám a čítal!

Samozrejme, neodišli sme s prázdnymi rukami. Domov sme si odniesli pre  Jorika prepotrenú knihu, z ktorej sme ináč toľko čítali už tam , v tom kníhkupectve, že sme poctivo narobili toľko rožkov , že  pri samotnom platení tá kniha vyzerala radšej ako z knižnice , než z brusu nová z police. A čo to teda bolo za knihu? Dopravné značky....prosím pekne, pre dospeláka, lebo deti také nie....pre ne majú akože knižky s cestičkami  , kde sú semafóry, ak by sme chceli...ale ozaj dopravné značky s pravidlami pre deti, to niééééééééééé..... A aby dostalo všetko správny grátis, odmenila som Jorika butonkou, podľa vlastného výberu..... ja som navrhovala "MILUJEM KNIHY" ale Jorik chcel inú "ČÍTAJ MI " , a teraz tú "brošničku" hrdo nosí na hrudi.

Asi ani nemusím hovoriť, že kým sme došli domov, bolo riadne neskoro. Navyše, ešte sme mastili hry...jak ináč? Takže pracovať som pracovala znova až dnes ráno. Budík som si poctivo nastavila na skoršiu rannú hodinu, ale zaspala som. Nie naozaj, iba vzhľadom na "nastavený pôvodný" čas. No, a hoci vymaľovanie ešte veľa zmení, nateraz som s témami ceruzkových skíc spokojná. Neodbehli ďaleko od tých, čo stále kreslím, ale ja to beriem ako pravidlo....najskôr musíme niečo aspoň tisíckrát nakresliť, aby sme sa toho prejedli a boli schopní sa posunúť  ďalej. Tak sa ešte prejedám k prejedeniu.

Malá princezná s líškou (nech nie je len malý princ)

Snívanie.....

A tento...."v bezpečí" , nech už je to anjel alebo mamina.

Tak si tie svoje návrhy ukladám a preberám, no už musím začať farbiť, návrhov je viac než dosť. 

Tak som si všetky skice  potriedila na vyfarbené, dokončiť treba a len ceruzkové. Už len ten čas na farbenie si ukradnúť a dobre pritom vidieť, by bolo viac než fajn...., lebo moje oči mi dnes štrajkujú. Zas a znova  , jaj! Žeby alergia? Cha, čo iné :). 

Dnes je sobota a kým som tieto riadky dopísala, obloha sa zatiahla. 

I tak sa teším....lebo neprší. 

A bez dažďa je všetko veselšie. Najmä , keď sa kočiar tlačí. 

Mávam ku krásnemu dňu z 25 Tovey Crescent.