Stajlujem a čmáram

Je čas na mliečko. Ranná práca sa skončila ,ale len časovo. Jorik sedí uprostred obývačky a čaká na ranné kolo spoločenských hier. Potom varenie, upratovanie a hajde sa von. Za dobrodružstvom. Dni sú tu podobné.

Akurát, že dnes by tu malo pršať. Naše prechádzky dážď nemajú radi. No uvidíme. Pláštenka ostáva v kočiari.

No akokoľvek sa dnešný deň vyvinie , včera tu bolo zázračne slnečno. Najskôr preto, že bol deň detí. Jorik si ho vychutnal až do poslednej minúty. A ja tiež. Lebo tata sa rozhodol vziať si Jorika a ja som mohla zakotviť v parku a kresliť! Dve hodiny - prosím pekne! Čmárala som na tráve, až dokiaľ večerná siedma hodina nepriniesla jemný chlad.

Obrázok , čo som tam v parku stvorila, však stojí za päť centov. Rubbish. Ak by som ho mala v domácom jazyku zhodnotiť.

 A tak som dnes ráno nevyšívala, ale naháňala v skicári ďalšie  nové skice , lebo tašky včera došli a treba ich vyzdobiť. (Môj nedopísaný román plače v kúte....ale hádam ešte troška počká..nezabudla som.)

Sfotila som všetky ranné výtvory, no do finále pôjdú len niektoré z nich. To je asi už z prvého pohľadu jasné. Priznám sa, že sa celkom teším týmto rodinným obrázkom , najmä tej psej....lebo myslím, že na Slovensku máme veľa rodín, kde dieťatko nahrádza štvornohý priateľ. A predsa sú rodina.

Hm, možno aj viac by som ráno vytvorila, keby som "nestajlovala"...., lebo tašky....veď viete, vraj treba lepšie ukázať. Bez modelky trocha ťažšia úloha. Leda ak sa do nej sama zapriahnem:). No ráno nešlo ani to...a tak som vešiak obliekla a tuto toto som sfotila..... zbesilé!

Ale účel je splnený, nuž dávam si pomyselnú fajočku. 

A tiež mávam , jak si to v hlave čiarkám a v ústrety mliečku bežím, lebo deň sa rozbehol a hej, aj na mňa čaká. Krásny deň z 25 Tovey Crescent. 

Cink