Carboot

Ľutovala som, že som so sebou nevzala foťák, aby som vám včerajší carboot sale mohla sfotit. Bol úplne dokonalý. Dokonalejší ani nemohol byť. Stánkov more.....počasie jak vyšité.....ľudia milí....a nemala som pri sebe Jorika - čo, verte alebo nie hodnotím tak pol na pol ako pozitívum, lebo.....Jorik mi chýbal. Užívala som si včerajšok , slobodu.....som si istá, že to bolo viac potrebné než sebecké z mojej strany...lebo s Jorikom trávim veľmi veľa času. Ani sa vlastne nepamätám , kedy som mala toľko voľna....hoci, ako vždy, aj včera som chystala , balila tašky , myslela na všetky možné aj nemožné situácie a podľa nich som do batoha prihadzovala raz hento raz tamto, ako pravý skaut....nikto a nič nás neprekvapí. (holt, prekvapil....tata samotný....ktorý uznal nosenie jedného batoha za najskôr zbytočné alebo náročné? neviem a keď som sa so zvyškom rodiny po carboote stretla, nebolo batôžka, nebolo plienky náhradnej, nebolo jedla, náhradného oblečenia, ochranného krému....no menuj, nič nebolo! a poviem vám pravdu, hnevalo ma to. ja vždy ťahám všetky serepetky so sebou a to som žena, polovicu menej vážiaca a unesiem to na sebe. bola som nasrdená, na čo som sa na seba hnevala...ale keď sa Jorik kompletne zmočil vo fontánke....nebolo nič suchého, do čoho by som ho prezliekla, plienka mu visela temer po kolená...nebola náhradná....a navyše, nebolo ani môjho všadenosímskicára...lebo i ten sa smažil v aute. ja viem, viem...nič tak hrozného sa nestalo....ale príde mi to takmer ako neúcta k mojej práci....lebo každé ráno strávim necelú pol hodinu chystaním, balením, preberaním, selektovaním.....a ktosi ako tata to nechá v aute. ale už mlčím. maminy celého sveta mi rozumejú...tatovia nemusia. )

Takže....carboot bol jedným slovom báječný. Zvyčajne po carboote behám ako ranená srna...ale včera nie....piánko...mier v nohách....kráčali pomaly, nechali oči tešiť sa čímkoľvek chceli a ako dlho len chceli. A tak, zohýňala som sa ku takmer každej kartónovej krabici plnej detských kníh až dokiaľ som toho nebola komplet nasýtená. Toto som si napokon odniesla...

 

 

Tie knižky dve v pozadí....nie sú z carbootu.....ale zo sekáča....začítali sme sa do nich s Jorikom a ja som sa zaľúbila. Tie v popredí sú carbootové a už som po nich dlhoooo pokukovala v kníhkupectve. Ha, už ich mám a za 50centov za kus. Mala som šťastie !

Pochopiteľne, to by som nemohla byť ja, keby som si neodniesla aj niečo na seba :). A keby len niečo !!!! Celú kopu oblečenia ! Takú, že som večer triedila všetky svoje skrine ,aby bolo miesta :). Nuž ale, keď za 50centov včera predávali...no neobnov si šatník.... Žiaľ, vďaka triedeniu je všetko nové v skriniach uložené a Jorik tam spinká, nedá sa po to ísť......tak som vám sfotila iba to, čo môjmu nosu smrdelo, čo očividne nebolo prané a ostalo visieť na sušiaku tu v obývačke (na balkóne máme sušenie zakázané....bývame v štvrti, čo sa hrá na noblesnú a prádlom obvešané balkóny sú no - no !).

 

 

Na carboote je skvelé to,že si nakúpite za smiešne sumy prakticky čokoľvek, záleží od toho, koľko šťastia máte. Na druhej strane, nedá sa skúšať...teda dá ale nevidíte sa. Tak len hádate....mne sa pravidelne stane, že kúpim niečo, čo mi nakoniec nesadne ako som dúfala. Dobre pre mňa, zatiaľ vyhrávajú dobre sediace nad tými...radšej som kupovať nemala....vecami. No a čo sa tých sfotených týka...boli trocha drahšie...ale sedia ako uliate. Tým mačkám som nevedela odolať ! A úpletovina svetríková......nikdy jej nemám dosť. Babuškovské na babuškovanie....vyzerám v nich divne, ale juj, ľúbim ich prevelice.

A nakoniec....šperky. Alebo radšej bižutéria. Na šperky ako také už dávno viete, že nie som. Tak aha ...pozrite....

 

Malinké, drobunké.......presne presne presne......je nutné napísať ešte raz presne, aby ste mi verili? , že toto sú presne prstienky pre mňa na každodenné nosenie? Nenápadné, minimalistické.....juj, moje!

A potom ešte náramky.....

 

Rovnako minimalistické ako prstienky.....s troma odkazmi(?) - šťastie, láska, želanie.... Tu sa vo mne láme moja sebeckosť, milujem ich jednoduchosť tak veľmi, že si ich chcem všetky nechať...ale ....nebolo by skvelé, keby moje priateľky tiež mali po jednom? Dumem tuho, ktorý ktorej....aj sebe.....láska sa mi páči najsamviac...ale ...želanie je to, čo som si priviazala na ruku...lebo želaní mám plnú kopu....takých, čo čakám, aby sa vyplnili....

 

 

Samozrejme, okrem tohto som kúpila Joričkovi telefón ....síce nie s veľkými písmenami, ale je dospelácky a pravý, fungujúci....potešil sa mu tak veľmi, že chcel ísť hneď domov z ihriska a hrať sa s ním. Kúpila som mu tiež New Yorský double decker bus, taký, čo nemá strechu, aby si turisti mohli obzrieť mesto z výšky. I ten sa mu ľúbi.... Tak veľmi, že v noci som sa zobudila na to, že ma niečo tlačí pod vankúšom....a mala som tam autobus! Nemohla som sa hnevať, ani kvapôčku.....

A kúpila som Jorikovi za pound i cestovný kufrík na kolieskach s postamanom Patom (poštárom Patom), ktorého Jorik zbožňuje a sleduje ho každý boží deň. Až pôjdeme v septembri domov, dostane premiéru :). Jorik už jeden kufrík má, ale je už maličký :). Rastieme.

A kúpila som si myšku drobnú kľučenkovú...prečo som tú nesfotila? Mám ju tu pri sebe...zabudla som na ňu, je tak drobná.....za 10pí :). A to je asi všetko.....

Zajtra vám sfotím zvyšok...aby ste videli.

 

Dovtedy sa lúčim a mávam a želám krásny pondelok!

 

ps: pred pár dňami som kúpila maslo na koláčik. čaká na mňa v chladničke a ja nie a nie si nájsť čas a chuť na pečenie. možno dnes. aby to u nás voňalo....ako na vianoce. už tak dlho sme nič domovom voňajúce nemali. to len tak....asi mi chýba sladké čosi voľačosi. pondelkový koláčik nie je zlý nápad ....hmhmhmmmm......

 

Papá z 25Tovey Crescent.