Nedeľa, čože znova?

Nedeľa. Vy už viete.....že ju moc nemusím. Čosi z detstva tlačí sa von.....vôňa vysmážaného mäsa.....zeleninová polievka.....rádio , staré ako môj život , vyhráva jubilantom alebo Pozor zákruta....., všetci v rodine už minimálne dvakrát prešli rukami po programe v časopise Život, aby sa vedelo, pri čom  sa poobede strávi čas. Ja som často vyliezla , hm, skôr vyskočila z písacieho stola , na vrchnú posteľ našej poschodovej postele, zavesila nohy dole a na kolená si uložila knihu alebo zošit a písala som. Najčastejšie som písala. Rozprávky, poviedky..... nekreslila som. V tom čase som nekreslila. Necítila som potrebu. Vedela som, že je nedeľa, ľudia sú v kostole alebo doma.....a robia to isté ako my. Hovoria tomu oddychovanie, mne to prišlo ako donútené oddychovanie.....predpísané rodinné dni. Návštevy sú vítané.....všetko také plánované, silené, chystané......nedeľné. Hoci som si to nikdy nepriznala, myslím, že som vždy čakala, kedy skončia. Omnoho radšej som mávala akčné soboty. Prisahám, i vzduch vonia ináč v nedeľu....ako starý rokmi usadený parfém ......ach tie nedele......:).

 

Takže tu dnes zase jednu máme. Tomáš už dávno jazdí vonku....., Jorik spí. O chvíľu tu však bude.....každú chvíľu čakám, že sa rozletia dvere , on v nich, rúčky na očiach...svetlo je prisilné. Bude kýchať....to má zdedené...kýchame všetci , svetlo, slnko..... a s jeho typickým ranným dychom, ktorý mimochodom milujem:) hoci smrdí, nebudeme si klamať, zahlási, že chce rozprávku a jogurt.

 

Včera som vám o ňom písala, o jeho kreslení s mojimi fixami....myslím, že sa mu zapáčilo, lebo včera si vypýtal to isté. Ibaže.....všetko som pokazila....lebo som usnula. Prosím pekne usnula..... Celý deň na nohách ma zmoril. Behali sme po ihrisku....., zima ako des a ja parádnica vo svetri, lebo veď deň predtým bolo pomerne teplo.....povymetali sme obchody...nakúpili veci na utorkovú oslavu.....torta v chladničke, balóny, papierové taniere, prskavky......banner na stenu .......xy- krát hore dole, na ruky , na zem....stála som, čupela....dvíhala, opisovala....ťahala veci z batoha, dávala do batoha, prezliekala, utierala, otvarála, zatvárala......milión drobných činností....doma sme ešte varili....brokolica, fazuľka, zemiaky , hrášok, kukurica.....miešať, piecť.....krájať melón.....večerať.....a potom pokojne sediac na gauči....nad skicárom, s fixami v ruke...v telke Nemo.....nič viac len spať sa zrazu chce.

 

Tak ľúto mi prišlo, že som včera premrhala šancu na výtvarnú výuku....ale Jorik sa nevzdal...svoje dielko nakreslil......

 

 

...používajúc tie isté farby ako deň predtým....ozaj slobodne čmára a mixuje a vypĺňa plochy.....tlieskam mu.

 

Ja som svoje nakresliť nestihla.

 

 

Takto nejak zatiaľ je......v procese výroby. A takto nejak to vyzerá na mojom stolíku pracovnom dnes ráno...

 

 

...ako som vám fotila,  čo nového, všimla som si, že tie moje melancholické žienky sú podobne veľké....že možno, napadlo ma, že ....ak o ne nebude záujem, že možno by som ich mohla takto svorne zošiť do jedného obrazu....ako ročenku, tablo z neznámej dievčenskej školy....

 

 

...a opatrovať ich...lebo hej, sú mi srdcu veľmi blízke.

 

 

Tuto sa akurát ďalšia rodí.....

 

A tuto....hm..., pridávam fotku Jorika. Nie preto, že sa vám zdá rozprávkový....a dobre, možno trošíčka aj preto....ale najmä kvôli sebe, lebo ......chcem vám ukázať čosi....čo mám ja osobne na fotkách veľmi rada a čo sa všeobecne považuje na fotkách za negatívum...rozmazanosť. Ja viem, nie je to prvý krát, čo to spomínam....a predsa, ako som včera fotila Jorika do blogu, ostala mi tam jedna fotka stáť ..ako rozmazaná , nehodiaca sa do série ostrých pohľadov a úsmevov, lebo hej, Jorik rád pózuje a vraví pritom číííz...... no pre mňa osobne najkrajšia z nich.....úplne ale úplne spomienková. Momentka.....nič ostré, nič nútené....mlhavé ako čas. Bznk......a to, čo je teraz tu , už nie je.

 

Také fotky mám najradšej.

 

A keď sa stanú náhodne, sú o to krajšie.

 

 

Jorik ešte nevstal.....bobatko malé, nechám ho tak. Nech sa z choroby vyspí. Včera sme šli spať veľmi neskoro.

 

Mávam vám k vašim nedeliam....z 25Tovey Crescent.

 

 

....