Tuesday, October 11, 2016

Návštevné repete

Vrčííím..... Som človek od prírody postavený na akomsi časovom harmonograme, ktorý len ťažko rozdychávam , keď sa naruší. Tobôž, keď si v ňom urobím plány ako musical class pre Jorika. Všetko sa maže, ruší......návšteva tu bude okolo 9am. No, návšteva.....ako sa to vezme....tá, ktorá sem má prísť si nezakladá na poriadku ako takom.....navyše, jej ratolesť s tou našou, prevrátia náš byt hore nohami tak či onak. Som to len ja, kto bude chcieť mať všetko na poriadku.....čo sa bude troška ťažšie, nakoľko posledne sa u nás Jorik len okolo 9am budí.

Viem, sľúbila som veci sekáčové....ale nebudú. Nie dnes....., lebo....včera som ich mala na sebe, pha, som nedočkavá:) a jak som ich k večeru dala dole, boli také vynosené.....a ja vám neviem, či stoja za foto. Predsa len, sú to len svetre teplé...., lebo jaj, či sa tu ochladilo a hoci zďaleka ale ozaj zďaleka na vás doma teplotne nemáme, čo máme tu, je i tak chladivé a mrazivé a mrzuté. Aspoň ja vždy som - mrzutá jak hladný pes, keď mám nohy ako nanuky.

Včera sme s Jorikom strávili deň vonku...na hojdačkách, šmýkalkách......hoci, tak nejak sa mi zdalo, že Jorik skôr postával ako by behal. Po vyše dvoch hodinách mrznutia som zavelila na odchod. Namierili sme si to do Rangu a tadáááá......chcela som vidieť Halloween a jeho výzdobu a dostali sme Vianoce so všetkými svetielkami, blikačkami, snehovovými vločkami.....roľníčkami...no menujte. Jorikovi občas sánka zasnene spadla a jeho oči žiarili, že sa mi srdce topilo. Koľko rozprávky sa zmestí do takých detských očí? Prisahám......dieťa , ktoré verí, má zvláštne čaro....ktoré vy vidíte, je takmer hmatateľné....a vy viete, že vy ako dospelý s tým jeho čarom narábate. Povediete ho tam, kam chcete...buď ho zničíte alebo ho umocníte. Až desivé je to , akú máte v tomto smere moc.  Čo sa týka Santu, som na pochybách......ale to len preto, že neviem, ako ho s Ježiškom vtesnať pod jeden stromček. A prosím, nežartujem......o tomto sa budem musieť s mojim drahým vážne porozprávať. Viete, aby sme obaja navigovali sny nášho syna jedným smerom.....

Po Range sme si ešte zabehli do knižnice , odkiaľ sme boli decentne poslaní domov, nakoľko zatvárali. Čo už.....knihy sa brali domov.
A doma? Spala som a kreslila a kreslila a kreslila...ale čo, to ukázať nemôžem....nie teraz, neskôr uvidíte.

Spať sme šli tesne pred jedenástou....výborný čas mysliac na našu návštevu rannú.

No nič...idem ja.....upratať, pozametať, čosi na stôl nachystať.....Čas sa kráti.....treba mávať, všetkým vám, ku krásnemu dňu....z
Tovey Crescent.

No comments:

Post a Comment

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...