Monday, October 3, 2016

Farbičky

Včera sme mali čarovnú nedeľu. Osobne som si ju vzala troška lakomo pre seba, nakoľko sa blížia moje meniny a keďže Jorik so mnou nechcel byť, ale s tatom, rozhodla som sa ušetriť si nemilé myšlienky zatratenej matky, zbalila som si skicár, fixy......a daváááááj do mesta. Carboot nebol, ani sklamanie, že už mu na tento rok odzvonilo. Cestu do mesta som prekecala so sestrou...tou, čo sa pomaly zotavuje po operácii a teraz najnovšie čelí novým bolestivým prekážkam kvôli chrbtici. Milé bolo spomínať.....vyrastali sme jedna druhej pri boku.....vlastne až do čias, kedy sestra neodišla žiť k babke...kdesi v jej pubertálnych rokoch.....toto tu však vôbec nie je dôležité....rodinné záležitosti a bodka.
Prekecali sme všetko možné.....celý život náš hádam aj po stotisíci krát......plus ....naše nové rodinné dumanie, či predsa len to tu nezabalíme a nevrátime sa domov. Rátame si s Tomášom všetky za a proti...v nemalej miere ovplyvnení Jorikom, ktorý túži žiť na 35 čísle v Krompachoch, kde sa mu najsamviac páči......lebo babky....... Ale ani to nie je dôležité....aspoň nie nateraz...., lebo ako píšem, iba dumeme. Napíšem ešte hádam iba toľko, že nech sa bijeme do hrude ako chceme, isté - dôležité "veci" v zahraničí nenájdeme a tak si to všetko dávame na misky váh. Mňa osobne zdravotníctvo , tak ospevované ako som sem prišla, tlačí najviac.....no uvidíme. V blízkej dobe isto iste nijaký krok nepodnikneme......
 
Aby som sa vrátila späť k sebe a ku krásnej nedeli.....musím spomenúť "zdravý" obchod, ako ho ja volám.....novootvorená predajňa v Drake Cirkus, nákupnom centre u nás v Plymouth. Cítila som sa tam ako Alenka v ríši divov, ako som brázdila pomedzi regále....čítala etikety , tipovala.....čo sa kde asi používa a ako a najmä, či by sa to zišlo nám. Po takmer pol hodine prešľapovania z nohy na nohu, kúpila som  ovocný cukor , aby bolo do koláčov....., musli, niekoľko vitamínových nápojov, jogurty sójové a tie najlepšie chipsy na svete s morskou soľou. Dlho predlho som stála pred krémikmi na tvár, na ktoré som pred rokmi míňala hotové majlandy. Teraz sa uz dva roky natieram telovým krémom, či chcem a či nie, lebo mi jediný nerobí nijakú neplechu na mojej extra super sensitívnej tvári. Ale lámalo ma.....lámalo ma veľmi preveľmi...hodiť do košíka všetky tie omladzujúce zázraky sľubujúce krémy, ak už pre nič iné, tak aspoň pre pocit blaženosti, že sa mi tvár kúpe v manuka mede či v marihuane. No...odolala som....ale len po najbližší a jediný otvorený sekáč......taký ten najsamkrajší v Mutley......ktorý je úprimný do posledného predajného kúska svojmu vintage štýlu. Prisahám, má tu najkrajšiu skúšobnú kabínku akú som kedy videla!!!! Neplánovala som tam ísť....ale...ako som kráčala, zacnelo sa mi za čítaním.....a aj za nejakou novou vlnkou na vlásky či pozadie do medailónkou, čo vyšívam. Naveľa, vošla som dnu. A tam......farbičky, čo odkedy som prvýkrát do sekáču prišla, niesli na štítku s cenovkou odkaz: Ďakujem, že sa vám páčime, ale nie sme na predaj. Patríme do inventáru obchodu. Jajáááj, či sa mi páčili. A včera......aha, na cenovke nestálo viac nič, než cena. 10libier. Šialená pálka......ale ....keď mi majiteľ dovolili, aby som si ich slobodne vyskúšala, neváhala som, rozložila sa aj so svojim skicárom na rozmernom vintage stole uprostred obchodu a kreslila som. Samozrejme, ceruzky som si kúpila. Veď....keď už mám tie meniny .
 
 
 
 
K večeru sme sa šli pozrieť na neďaleké pláne, kde sa často pasú kone....a zatiaľ, čo Tomáš fotil Jorika, ja som sa rozložila na zemi a kreslila som skúšajúc kombinovať fixy s ceruzkami.
 
 
 
Ľavá som nateraz...chce to viac cviku, spoznať materiál. Najskôr však musím zohnať strúhadlo.....:).
 
PS: Rozdiel moc nevidieť.....akurát časový tam bol.....ozaj večnosť som to čmárala.
 
Dnes ráno som ešte šila.....
 
 
Drobnú vílu chudunkú.....ale už budem musieť všetko bokom odložiť.....ráno pokročilo, slnko svieti.....zaplavilo celé okno, nemusím na neho ani mrkať. Navyše, ešte nejaké maily mi treba napísať, čo nepočkajú......tak ..., ak dovolíte....letím, mávam, všetko dobré želám!!!!
 
 
 Z 25Tovey Crescent.
 

3 comments:

  1. no a ja ti vždy túžim hodiť pastelky do balíčka...a bála som sa!

    ReplyDelete
    Replies
    1. vsak dobre si aj....tieto mi iba ucarovali, kvôli tomu , kde boli.....v com su zabalene....ze maju v sebe dusu stareho - predchadzajuceho majitela výtvarníka. juj, ale my to s nimi nejde. bacha, aby si ten poklad nezdedila, ked sa uistim, ze u mna to nikam nevedie......zivot pasteliek je pestry:)

      Delete

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...