Mackový

Je streda , čosi po ôsmej ráno. Tomáš už od piatej okupuje moje súkromné sólo rána......a Jorik len pred chvíľou vstal a podobne ako každé ráno, s jogurtami v brušku sleduje rozprávky.

Neviem ako sa darilo vám, ale ja som dnes zaspala. O jednu celú hodinu som dlhšie spala. Snívalo sa mi o sprievodoch....cudzích (zahraničných uliciach) plných ľudí....doslova davov ľudí, ktorých som bola súčasťou....veľa áut, veľa hluku, veľa tvárí....... všetko farebné, živé......ako spomienka. Nuž, zaspala som v tom dave , nepočula budík.

Navyše, včera sme išli spať pomerne neskoro. Dve dlhé rozprávkové knižky pred spaním natiahli čas bližšie k jedenástej. Viem, nie tak hrozné.....nie, ak vstávate v rozumnom čase. Ja v ňom nevstávam. Ja v rozumnom spánkovom čase behám ulicami Manadonu a potom vyšívam alebo kreslím a nakoniec píšem blog.

Včera sme mali návštevu. Osvieženie v našej domácnosti. Došla aj s dvojročnou ratolesťou , ktorej Jorik len pomaly prichádzal na chuť. Nuž, nie je zvyknutý, že sa aj niekto iný hrá s jeho hračkami. Medzi nami.....ja  som celú návštevu neabsolvovala. Po úvodnom zvítaní sa a uvarení zemiakovej kaše, som sa decentne vytratila z domu a s telefónom v ruke som prebrázdila dobre známe okolie nášho bydliska. Nakúpila som potraviny a v sekáči ....chacha...nevedela som odolať, uchmatla som si toto tu...aha.....

 

 

 

 

...lebo nám taký chýbal a najmä....prenáramne mi pripomína detstvo a ja som sa tak nejako rozhodla, že sa skúsim k nemu vrátim ako najbližšie sa bude dať. Plány návratu majú povážlivo veľké rozmery.....nateraz som spokojná aj s obitými hrnčekmi a vzorovanými mištičkami.

 

Jorikovi som kúpila žltú kačičku- lampičku, tú sfotenú nemám....ale sfotila som vám niečo iné.....sobíkov pre maminu a sestru. Do balíčka...

 

 

Lebo sestra, tá mladšia, sobíkov miluje..... taká jej súkromná "obsesia".

Aj kreslila som včera....stále tak trocha opatrne , stále cítim neistotu v prstoch.....tak ich nechávam tak, nech si kreslia svoje.....

 

 

.....a oni si......nakreslili dievčatko , ako ináč, milovníčku mackov.....ktorá si aj tie už dávno zodraté, v hračkovom nebíčku, ťahá všade so sebou.  (myslím, že som bola ovplyvnená košmi plnými plyšákov......ktoré sa za 50pí predávajú v sekáči pri Tescu. Niektoré sú také krásne.....hladila som ich včera prstami, ako som čakala na Jorika..... nekonečne dlho.....keby som bola znova malá, dozaista by som si niečo vybrala.)

 

Na záver vám ukážem čosi len tak cez prsty.....čosi , na čom sa pracuje a čo už čoskoro uzrie svetlo sveta. Toto je len skúšobná skica k tomu, čo mne pripadlo na starosť......

 

 

......dom, v ktorom sa čoskoro budú diať veci čarovné....aspoň v to úprimne dúfam.

 

Pozerám na budík.....za 13minút bude 9am. Jorik už nesedí na gauči.... rozprávky nehrajú......tata tiež opustil svoj obľúbený roh gauča a zanechal počítač na chvíľu tak. Na peci sa smaží chlieb vo vajíčku a tí moji chalani hrajú futbal v Jorikovej detskej izbe.

 

Vonku je mrchavo....mrholilo, keď som dnes vonku behala. Ale vietor je krotký zatiaľ, to je dobré. Nemám plány......už dávno som ich stratila.

 

Idem si dať hrnček mliečka s orieškami a mrknem , čo nové v realitkách na Slovensku. Len tak, pre srandu králikov. Lebo sa mi chce a nič lepšie si k dnešnému hrnčeku mliečka neželám.

 

Vám mávam ku krásnemu dňu ...ako ináč, z 25 Tovey Crescent.