Posledné rána si maximálne užívam s ihlou v ruke.....ako hlupák sťaby používam tie najtenšie nite , najmä na pozadia , akoby som tie medailónky drobné ani nikdy dokončiť nechcela. Nuž stáva sa zo mňa blázon, čo sa s niťami rád hrá.....využíva ich hrúbku, štruktúru, chlpatosť.....zabúda na uhladené pravidlá starých mám a ukladá nite jednu krížom cez druhú......niet na pohľad peknej výšivky, iba chaos.
Baví ma to. Teší.
Pomalá práca je to však......hodiny vyšívania sú schované v každej drobnej tváričke.
Také veci musia byť čarovné, vravím si a až raz budú mať svojich majiteľov, musia kúzliť. Prosto musia. Ja to viem najlepšie, lebo už sa osmeľujú trojstehové ústočká a začínajú mi rozprávať ich príbehy. Konečne....dlho som čakala, kým prehovoria. Ale oplatilo sa.... Už im načúvam....,tlieskam si....byť trpezlivý sa zas a znova oplatilo.
Ale dosť bolo rozprávkovania.......tu na 25Tovey Crescent je síce rozprávok požehnane, najmä k večeru..., keď sa pred spaním vypustia z knižiek von.....ale ináč, prosím pekne, ináč máme úplne obyčajné dni , poslednú dobu ozaj ale ozaj úplne obyčajné, nakoľko Jorikovi je najlepšie doma a von odmieta ísť. Len naveľa som ho včera dostala von na hodinu pre detičky, kde sa spievalo a hralo....a Jorik chudák v domnení, že toto je jeho škôlka, pýtal si ísť ešte do jednej.
Škoda ,že dážď kazí dni..... V značnej miere aj jeho pričinením sme včera skončili doma na temer celé popoludnie a nikam nešli.
Zas a znova sa môj deň vyplnil varením spoločným, hraním sa s vláčikmi, s loptou.....pozeraním telky, kúpaním......až dokiaľ ma po deviatej nezachránil tatino, ktorý s tým včera skôr praštil, lebo od skorého rána už stačilo.....a nášho drobca uložil do postele on sám, keď som už ja tvrdo spala.
Ktovie, aký bude náš deň dnes.....ale jedno viem naisto.....zlenivela som. Akosi sa začínam aj ja tešiť pobytu doma......a dumem dumem, či za tým nebude zatiahnutá obloha a neutíchajúci vietor.
Človek by občas najradšej celé dni len prespal.
Mávam vám milí....z 25 Tovey Crescent.
No comments:
Post a Comment