Kohút

Včera sme boli s Jorikom sólo. Na moje počudovanie, nespomínal tatu.....ale bol spokojný, hral sa na ihrisku....., vlastne ihriskách, nechal si čítať knihy v knižnici.....ťahal nákupný košík  a rozumne so mnou vyberal potraviny pre celú rodinu. Akoby sa tretí rok dal náhle vyčítať z jeho chovania. Aj doma....poslušne čaká, kým kreslím....,lebo to je mamina práca a poslušne máva tatovi na odchod, lebo taxikárčenie je zas tatova práca a on dobre vie, že keď teraz musí robiť, príde deň , keď bude mať voľno a vtedy sa s ním znova pohrá.

 

Pomaly sa blíži aj čas Jorikovho nástupu do škôlky, čoho sa troška desím, najmä kvôli starostlivosti, akú tu v UK deťom dávajú , podľa mňa najmä v materských školách , kedy sú deti viac menej odkázané na dozor a pomoc dospelých. Nuž, uvidíme....ak by niečo, som pripravená ďalší rok počkať a postarať sa o Jorika sama.

 

Ako som písala v úvode, Jorik mi dáva posledné dni možnosť pracovať. Nie je toho veľa, lebo predsa len, pozornosť si pýta...a ak aj nie zrovna hraním..., je to jedlo, čosi kdesi vyliate, čosi sa odkiaľsi nevie dostať von, treba ísť cikať a menovať by sa dalo donekonečna......

A predsa, nesťažujem sa.....lebo ako tak stíham spĺňať, čo chcem...obrázok na deň. Veľmi by som chcela viac prispieť do Dorôt...., nateraz však skicujem vianoce, lebo vianočné pohľadnice bijú na poplach.....ak sa chce všetko stihnúť.  Toto som včera spískala....

 

 

 

 

...treba mi ešte kde tu nejaké farby povytiahnuť.....nejaké detaily dokresliť...ale v podstate je ilustrácia hotová. Má pripomínať zdobenie stromčeka....ako jednu z najkrajších rodinných chvíľ, teda aspoň pre mňa to tak vždy bolo, keďže u nás sa stromček zdobil vždy deň pred vianocami samotnými.

 

No....medzi nami...myslím, že čosi magické mi z ilustrácie ušlo. A najmä.....náramne mi pripomína moju knihu.....konkrétne tu, viac na škodu ako úžitok. Čo narobím...pamäť ruky.

 

Aj vyšívať som vyšívala......

 

 

 

 

Dokončila som dievku modrovlasú......a začala som vyšívať zajaca....klasika....asi len, aby si oči oddýchli od mne milených tváričiek.

 

Na záver tu mám niečo , čomu som včera aj napriek nášmu rodinnému šetriacemu plánu nemíňať peniažky na hlúposti.....neoodolala a prosto som si to kúpila....

 

 

 

Drobného kohútika ......ktorý má v sebe čosi ľudové a dravé  a pri tom, aký je maličký, má nesmierny šarm. Samozrejme, ulovila som ho v sekáči.

 

Dnes sa posúval čas a ja som sa skoro z rána nevedela zorientovať, kde si mám extra hodinu zaradiť. Koketovala som s myšlienkou, že si ju ukradnem  a odložím na neskôr...prosto sa budem na istý čas riadiť starým časom....ale napokon som to nechala tak. Všetko ide presne tak, ako obvykle...nová hodina je nenávratne preč. Akurát....akurát nechápem, kde je Jorik? Za normálnych okolností by to bolo nezvyklé, že tak dlho spí....s extra hodinou navyše....začínam mať pochybnosti..... Hm..., isto v tej posteli rastie.

Myslím, že ho idem mrknúť...pre istotu. A vám mávam ku krásnemu dňu...ako ináč, z 25Tovey Crescent.