Sashe koláž

Hurááááá....sobota ! Žartujem. Nie som fanúšik víkendový, práve naopak. Ak už nič iné, tak ihriská budú dnes znova preplnené víkendovými rodičmi a to ja moc nemusím, najmä preto, že mám čo robiť s Jorikom , ktorý je stále fascinovaný rodičmi , čo nemajú zábrany a na verejnosti v mene všetko pre smiech dieťaťa, robia možné aj nemožné, len aby sa deti smiali. Fuch, to bola vyčerpávajúca veta. Nič voči nim......, ale .....možno si to neuvedomujú a možno ich to takto teší, ale ich extrovertné správanie láka deti a o to...keď už na to príde, záujem nemajú. Môj Jorik tomu nechápe.....darmo sa mu to snažím vysvetliť, že ten hahaha santovský smiech síce počujeme všetci, aj tí na konci ulice....,ale patrí výlučne jednému dieťaťu. Nepomáha.

 

Našťastie nás býva viac týchto "utiahnutých" rodičov.

 

Navyše, nikde nie je napísané, že na ihrisko dnes vôbec pôjdeme. Z toho, čo sa prediera dnu cez polostiahnuté žalúzie sa nedá určiť vôbec nič. Akurát viem povedať, že nadránom sakra prituhlo...., aj s rukavicami mi prsty lámalo počas môjho ranného behu.

 

Čo sa dá robiť....zima sa blíži. A hovoriac o nej, včera sa mi Jorik zveril, že má jeseň veľmi rád. Nečudo....potvrdzuje tým pravidlo, že kto sa v ktorom období narodil, k tomu inklinuje. Ja som májová a jar je pre mňa bez debát najkrajšia.

 

Musím sa vám priznať ešte s čímsi....ako mi , vlastne nám, Jorik rastie, je stále zaujímavejšie s ním byť. Večere bývajú rodinnejšie, ak to dáva zmysel.....cozy , povedala by som. Včera napríklad, po hojdaní sa na mojom Gazelle stroji, sa Jorik schúlil ku mne a vypýtal si svoj skicár. Bolo to ako zo sna.....sedeli sme spolu na gauči.....ja som kreslila svojho stromomilovníka do môjho pomaly odchádzajúceho skicára....on vedľa mňa, berúc fixy z môjho košíka, kreslil podobné čiary ako keď kreslí na mojom mobile. Pre mňa bolo viac než úchvatné sledovať ho.....ani nepoviem, koľko minút toto celé tvorivé okienko trvalo. Stratila som sa v ňom. Zabudla sledovať čas. Zato, čo som nezabudla, bolo predstaviť Jorikovi jednotlivé fixy....ukázať mu, ako sa v nich orientovať, ako v nich rozpoznať farbu a aké triky robí biele gélové pero , aké čierna fixa.....aké praobyčajná ceruza....a moja naj naj biela fixa.  Nemohla som ináč len žasnúť, s akou slobodou Jorik bral jednu fixu za druhou a bez váhania - akéhokoľvek, smelo čmáral po papieri...... Detské ja je tak slobodné......fascinujúce..... A tuto...výsledky.....

 

 Najskôr Jorikove dielo.......

 

...tuto zase moje....

 

 

 

 

 

 

....toto zase...už tesne pred spaním....som ešte načmárala do skicára a už sa teším, až to vyfarbím....

 

 

Keď už pridávam dielka, pridám aj to vyšívacie...hoci dnes som podvádzala a viac času som na instagrame strávila ako vyšívaním :)

 

 

A na záver, skôr než na dnes zamávam na rozlúčku.....chcem vám ukázať ešte čosi , na čo som pri sťahovaní fotiek natrafila....na nie tak starú spomienku môjho Jorika , keď mal pár mesiacov......

 

 

....túto koláž som použila v žurnáliku na sashe a pamätám sa, že vtedy mi istá deva skritizovala Jorika ako "škaredé" dieťa. Ale o to nejde..... Čert ju ber, ja vidím, čo vidím a čo vidím, to milujem. Len akurát....nemôžem uveriť, že toto stvorenie na fotke už dávno neexistuje.....miesto neho mám doma toto.....ktoré však rovnako milujem.....na tom sa nič nezmenilo. Ale že vôbec nič nezmenilo.

 

 

Mávam ku krásnemu dňu....z 25 Tovey Crescent!