Vietor fúka ako blázon. Nič nové u nás pri mori. Zemiaky mi tancujú vo vriacej vode.....budú šúľance. Kedy som ich naposledy robila? Hm....kdesi doma ešte. Na Slovensku. Nemyslím, že Jorik sa ich vôbec dotkne......no nechám sa prekvapiť.
Včera bol mojím zlatým spoločníkom.......znášal ozaj hrdinsky našu zbytočnú cestu do akvária, lebo most bol zatvorený a my sme ostali stáť čo kameňom dohodíš do cieľa našej cesty. Naveľa, vtiahla som Jorika do miestneho "podniku pre deti" - do Evinho sveta, objednala dva džúsiky slamkové a jeden banán predražený , že do plaču......všetko v nádeji, že sa zohrejeme a v teple zahráme. Anglické mamičky a tatinovia okolo nás kecali o dušu o záležitostiach rodičovských....my sme sedeli obďaleč, oddelení neviditeľnou stenou, jednak tou vekovou, Jorik bol podstatne starší a potom tou mojou osobnou, ktorú som si sama postavila a cez ktorú som si poctivo namaľovala nápis cudzinka.
Evin svet sa ukázal ako zlé riešenie......knižnica s výťahom ako omnoho lepší plán. Zopár nových kníh v batohu a mohlo sa ísť domov. Dni sú tu občas tak podobné jeden druhému..... Dnešok však bude trocha iný. Už o chvíľu k nám dorazí návšteva.....a byt je hore nohami! Panikárim! To ja vždy. Výchova, však viete...... Moja mamina vždy pucovala, keď k nám mal niekto dôjsť. Nedajbože by videli, že máme špinavé riady.....čosi kdesi nakrivo....jak keby do múzea prišli. Ach, jak som s tým bojovala, keď som bola malá. Sťažovala sa, že praceme, jak keby k nám mal prísť niekto z ministerstva. Na čo moja mamina vždy odvetila, že to u nás vyzerá, jak keby tu bomba spadla a že jej v robote všetci závidia, že má doma tri dcéry, že sa isto iste u nej doma všetko ligoce pri toľkých ženských rukách....a chacha, oujej, keby toto videli, nik jej neuverí v jakej špine žijeme. Medzi nami, ja som ju nevidela. Tú špinu myslím. Ani nikdy nikoho z ministerstva u nás na návšteve.
Takže ostávam skromná na slovíčka a radšej vám ukážem ,čo som pre vás nafotila z dnešného skicára a z pracovného stola.....
Priznám sa, troška sa lopotím teraz ...... akosi prsty neposlúchajú...musím kresliť viac.
Odpuste, že tak sprudka končím , ale myslím, že už je ozaj čas na paniku :).
Mávam.....a krásny jesenný deň želám z 25Tovey Crescent.
Tentokrát si ma riadne rozosmiala!!!! Myslím, že to gruntovanie pred príchodom návštevy máme na Slovensku vštepené všetci. A teda aj ja. Ja som sa išla zjašiť minulý víkend....sestra a jej priateľ, mama a ďalšia sestra, varila, piekla, upratovala a musím priznať, že som aj zúrila. Priateľ úspešne predstavený a ja total odkvecnutá....lebo, veď, keby nebolo všetko dokonalé, tak čo by si o mne pomyslel, že? Nemám v tom slobodu a zrejme ani zdravú mieru, asi sa nad tým budem musieť viac zamyslieť.
ReplyDeletenetreba sa zamýšľať! príde to vraj s vekom, kedy s tým všetkým praštíme:) tak ja poslušne čakám! ps: ten nápad s tým praštiť a nestresovať viac kvôli prachu a špinavým ponožkám pohodených na gauči príde z hlavy.....z dozretia , že poriadok nie je všetko, hlavne nech sme zdraví a šťastní a nie kvôli krížom v prdeli z toľkého čistenia. to len tak, na margo, aby nedošlo k omylu:).
DeleteDoverne poznam.😂
ReplyDeletetoto toto........
Delete