Jesenná guľovačka

Doma na Slovensku je jesenné obdobie iné ako tu. Takmer všetky ,ak nie všetky, stromy menia farby, tratia listy......Taká jesenná mágia. Tu v UK je to iné. Nie všetky stromy svoje listy "tratia", nie všetky stromy sa sfarbia jesennými farbami......ale ostávajú monotónne zelené po celý rok.  V telke je však toho habadej , najmä medzi detskými programami, o krásach pestrofarebnej jesene. Ohadzovanie sa lístím, behanie v šuchotavých kopách ...... Jorik sa namotal. Koľkokrát sa dá , vylezie z kočiara a šuchotá v tej nádhere na zemi. Včera sme sa posunuli do vyššieho levelu a dali sme si guľovačku. Paráda! Jorik výskal......smial sa na plné hrdlo....ja s ním...svet patril nám......až...až do momentu, kedy sa môjmu nosu čosi prestalo pozdávať. A že či to čosi stálo za zmienku a pokazenie celej hahahihi jesennej nálady......psie h.vno. Mala som ho plnú podrážku....Jorik ešte lepšie, plnú rúčku. Hm....poviem vám, že následne čistenie sa vlhčenými obrúskami obralo náladu o posledný úškľabok. Aj som sa snažila nadľahčiť situáciu....a povedala som Jorikovi, že sa tak povráva....že stúpiť do h.vna znamená, že budeme mať šťastie.... na čo Jorik prekvapene dvihol svoje takmer neviditeľné obočie  a podobne, ako v rozpávke o cisárových nových šatách , kde dieťa prezradí kráľovi a všetkým múdro sa tváriacim holú pravdu , tak aj Jorik po lopate na rovinu riekol : ,,aké šťastie mama, máš h.vno na topánke.....to nie je šťastie. " Jasne..., a že to potrebujem počuť od čerstvo trojročného dieťaťa:).

 

Navyše, ak už spomínam Jorikove výroky...včera tiež povedal čosi čarovné.....ako sme hrali pexeso a ja som bola surová nemilosrdná mamina, ktorá mu nič neodpustila a ukradla mu jeho naj kartu s papagájom s tým, že ak ju chce naspäť, musí ju za niečo vymeniť.....čo Jorika rozplakalo a plakal,  dokiaľ nepochopil , čo vlastne na mysli mám a že papagáj nie je nadobro fuč......tak...tak až ten milovaný papagáj napokon skončil v jeho vlastníctve, utrel si slzy a povedal, že už viac nemá dážd (nedá sa mi napísat d s mäkčenom.....ani n s mäkčenom...tuto dôkaz...ˇˇ .....jedine double mäkčen:( . Dážd v očiach je tak krááááásny....nemyslíte?

 

................................................................................................................................................................

 

Aby som do blogu pridala aj čosi iné ako písmenká, prikladám sem foto môjho prvého pokusu na vianočnú pohľadnicu..., ktorá, ak všetko pôjde ako má a stihne sa, by sa mohla predávať na tohtoročných bratislavských vianočných trhoch.....

 

.....a toto.....toto je pokus o kresbu návštevníkov domu dvoch Dorôt..... prisahám, že tam boli....videla som ich! Len ešte neviem, či sa návštevníci rátajú:).

 

 

Milí moji...rozlúčim sa....Jorik je už dávno hore....čakajú nás potravinové nákupy....a ihrisko....a je prosto najvyšší čas zamávať rukami ku krásnej sobote. Ako ináč.....z 25 Tovey Crescent.