Tatino

 Vonku už svieti slnko. Myslím, že dnes nás čaká rovnako slnečný deň ako včera....a jááááj, či bolo včera krááásne. Až na to skoré stmievanie sa. Darmo, jedna drobná hodina v čase...bola viditeľná až okatá.

 

S Jorikom sme včera strávili deň na ihrisku. Na tom najväčšom v meste...aspoň podľa mojich vedomostí. Včera bola tak pekne, že dokonca aj carboot sale sa konal, no my sme veľmi meškali a keď sme na carboot došli....už boli takmer všetci zbalení. Akurát jeden stánok, úplne posledný na konci, ešte stál.....rozložený v plnej nádhere, plný všakovakých autíčok a drobných mechanických hračiek. Jorikov sen. Tak si tam Jorik naveľa kúpil ten najošúchanejší double decker bus, aký som kedy videla a spokojne sme mohli ísť hrať sa s deťmi na playground.

 

Aj napriek tomu, že bola nedeľa, ľudí tam nebolo tak veľa ako zvyklo byť cez leto. Chválapánubožku! Aj preto bolo jednoduchšie všimnúť si , keď niekto niekde vybočoval z davu....ako jeden cca 9-10 ročný chlapec. Nebola by som si ho hádam ani všimla..., keby jeho "akcie" neboli tak časté. A pod pojmom akcie rozumej útoky. Boli nečakané, nezvyčajné....surové, zákerné.....nechtiac mohlo sa kľudne stať , že by nejakému dieťatku aj vážne ublížili. Otec toho chlapca mal strhanú tvár, za to veľmi milú, ústretovú....utrápenú. Mala som veľkú chuť ísť ho pochváliť..., za to, čo na tom ihrisku včera predvádzal. Ako sedel ako na tŕňoch , ako bez váhania vyštartoval, aby zachránil cudzie dieťa spod rúk jeho syna , ako sa ospravedlňoval....ako svojho syna držal, kým sa z amoku upokojil. Bol sám, matka tam nebola. On mal deti dve. Druhý jeho syn mohol mať asi 5. Možno 4. Ťažko sa háda.

 

Poviem vám, bolo to smutno krásne sledovať ich po očku. Civieť som nechcela.... (v jednej knihe, v Kanade, som raz čítala o sestrách, ktoré sa narodili zrastené. Bola tam krásna zmienka o nás, Slovákoch, ako o národe, ktorý priamo nepozerá a predsa zazerá. )Tak i ja som včera takto nepriamo zazerala ako pravá Slovenka. A tiež vám poviem.....že mi potom ostal smutno krásny pocit o tom, o čom rodičovstvo ozaj je. Klobúk dole neznámy tatino.

 

Od tejto témy sa len ťažko preskakuje k mojej práci, tak to urobím  tak surovo, ako sa len dá.......priamo fotkami.

 

 

Kreslila som včera, hoci nezadalo všetko tak, ako som si naplánovala. Mali sme návštevu a poviem vám, konverzácia bola tak citlivá, že by bolo odo mňa viac než nezdvorilé vytiahnuť skicár a čmárať si do neho. Tak som miesto dvoch stihla kresbičku iba jednu.....druhá ostala odetá len v ceruzke.

 

 

Prosím pekne, toto je môj predavač krídel. Ja som si párik krídelok kúpila.....

 

 

Aj mojej druhej Dorote som pár vzala....smutno je lietať sámému.

 

 

A ráno som vyšívala......už len trošíčka...bude ušiak hotový.....pozor, má zlaté srdce:).

 

A kopec mágie, akú len ...vy viete....len biele zajace môžu mať.

 

Tuto ešte spomínaná ceruzková kresbička.....

 

 

Možno trocha rozlietaná v priestore.......

 

Milí moji, farbím si vlasy...po dlhej dobe...som zvedavá, či konečne zvíťazím nad červenou , ktorú som pred časom vyskúšala . Zajtra vám dám vedieť. Teraz si idem dať hrnček mliečka, sójového s orieškami a potom upratať a hurá deň. Moja mamina má dnes vyšetrenie a dozvie sa výsledky z magnetickej rezonancie....zamykám, zatváram v sebe strach.....dúfam, zatínam päste, že všetko dobre dopadne. Podobne moja staršia sestra má dnes vyšetrovací liečiaci deň....znova i tam päste zatínam......svojsky sa modlím. Držte nám prsty......

 

Vám samozrejme mávam k omnoho krajšiemu dňu! Ako ináč, z 25Tovey Crescent.