Hodnotím

Dnes budem skúpa na slová. Viac, než inokedy predtým. Vážim, meriam....počítam....pýtam sa srdca aj hlavy, prečo písať sem a nie radšej do súkromnej papierovej verzie? Rozmýšľam a súhlasím, že hodnotenie bolo akosi vždy súčasťou mňa a keď si vylievate dušu do dlaní, tobôž o to viac.

Myslím, že po mesiaci či dvoch (?) každodenného písania dospievam k záveru.....že hoci som bola ako typická ženská, ktorá čosi chcela a nevedela, čo to je.....že som to čosi "nevedomé" nedostala. Hm....škrabem sa za ušami....nech v sebe snorím akokoľvek hlboko, nemyslím, že som vôbec niekedy niečo čakala.....najskôr sú tieto moje myšlienky opustiť od denného písania spojené skôr s výčitkami, že tam kdesi visíte a .....nič.

Posledné dni som sa zamilovala do vlogerov. Prisahám....čím úprimnejší a uvoľnenejší sú, tým sú mi viac sympatickejší. Len málokedy, ak vôbec, mrkám na ich sledovanosť. Zato oni mrkajú a kde tu sa mihne informácia , poväčšinou "sklamaná", že výsledok nie je to, čo chceli. Mnohí ešte stále končia svoje vlogy prosbami o lajky a "subskrajbing" , iní od toho upustili a svoje vlogy posielajú do sveta s prianím všetkého dobrého . Ako Kvietkovci, z ktorých som najskôr ostala "vyplieskaná" , no na jednoduchosť ktorých som si časom zvykla a teda sa nehanbím priznať, že ich pravidelne sledujem, zatiaľ čo večeriam alebo raňajkujem....či fixami kmitám vo svojom skicári. Zvykla som si na nich a keby odišli, chýbali by mi. Na druhej strane, napísala som ich kedy niečo? Pozdravila? Nie. Som typický krt schovaný bezpečne za svojim počítačom, čo naveľa poodpisuje na maily, keď sa k nim dostane, na pochvalné či inak hodnotiace či konverzáciu dopĺňajúce komenty sa nezmôžem. Hanba mi. Alebo radšej .... HANBA MI ! Dupľom k tomu, lebo viem, akú majú slová moc.

Myslím, že ak k ničomu, tak k tomuto bolo moje písanie dobré. Naučila som sa dívať sa na virtuálny svet ľudsky. Ozaj ozaj ozaj ľudsky. Lebo za slovami, obrázkami......sú kohosi city. Sú tam kdesi ľudia, ktorí raz môžu byť moji priatelia....a hej, kľudne sa smejte.....mám takých a nevymením za nič!

Nepíšem tieto slová na rozlúčku.....Verušku nechcem nikam uzavrieť. Myslím, že i ako samotár, nebola by šťastná. Píšem to len preto, že sa pohrávam s myšlienkami o zmene. Len ešte neviem presne, ktorým smerom ju povediem a do akej by som mala veci "odstrihnúť".

Krásny deň želám, komukoľvek, kto to číta.......mávam, z 25Tovey Crescent!