Funday

A je to tu....Jorik má tri roky!!!!!! Tamdatadadááááá....... Ešte spinká......ale už sa obaja s Tomášom tešíme, až sem príde rozospatý.......súkame rukávy hore , ako sa pobijeme, kto ho prvý objíme , vystíska ...zaželá všetko naj naj naj.
Puf....., ono sa to vôbec nezdá. Tri roky......už skladá vety....uvažuje , čo urobí a aké to bude mať následky . Stále spí s nami v posteli a mne to vôbec nevadí ( zjavne preto, že Jorik sa ťahá na tatovu stranu a ja o svoju slobodu v posteli neprichádzam....na druhej strane, verte alebo nie, nevadilo by mi spať s Jorikom na mojom bruchu:).......lyžicou pri jedení stále viac vyleje alebo vysype ako zje......je závislý na jogurtoch, kalkulačkách, večne čosi počíta, domáha sa vysvetlenia o všeličom možnom, vrátane takmer neviditeľného oznamu o používaní hasiaceho prístroja. Nechápe slovku akože, nikdy preto nie je akože astronaut alebo akože obor....vždy je big boy a z toho tvrdenia nepovolí. Za to z vrecka pravidelne ťahá neviditeľný mobilný telefón a volá tatovi alebo mne, hoci stojím na krok od neho.
Milujem ho.

A dnes má tri!!!!

Čaká nás jumping castles....na nejaké necelé dve hodinky....hromádka rôznych nafukovacích atrakcií a potom oslava u nás doma......s mojou nepodarenou tortou a zdravými koláčmi, tvrdými rezňami:) ale aj domácimi párkami.....a najlepším zemiakovým šalátom! Na koniec...keď deň stíchne, príde na rad skype...,aby aj rodina a blízki mohli nášmu prckovi popriať len to najlepšie.

Včera u nás ináč lialo ako z krhle. Bola som rada, keď sme o 4pm konečne zaparkovali doma. Naivne som si myslela, že naklepať rezne  , urobiť šalát, napiecť dva druhy koláčov a jednu tortu bude časová malina. Nebola, samozrejme..... Nanajvýš popri behaní z kuchyne do obývačky ,aby som tam prepínala programy a ohkala nad mestami, ktoré Jorik najnovšie vstavia ......a do záchodu, aby wee wee skončilo tam, kde treba a nie v gaťkách. Keď konečne došiel rad na výzdobu torty, zhrozene som zistila, že je 10pm!!!!!! Potiahli sme to s Jorikom do takmer 11pm....,ale milí moji, až vám neskôr sfotím všetku  tú moju námahu, najmä čo sa tortovej výzdoby týka..... budete sa musieť vybaviť riadnou dávkou fantázie a milosrdnosti....a prosím, prihliadať bude treba aj na fakt, že  som modelovala vôbec po prvýkrát z marcipánu (alebo ako sa to volá....pozerám na krabičku.....modelovacia hmota , najlacnejšia aká v obchode  bola, ´pomerne veľké balenie, 5farieb....viac teplé ako studené odtiene) a celé to bolo lepkavé a praskalo to a nelepilo dokopy ani keď som sa akokoľvek snažila. Moje double decker buses vyzerajú skôr ako chutné chrobáčiky. Ale nevadí.....hlavné budú sviečky a tortový ohňostroj !

Usmievam sa. Ako perfekcionista som sa dnes ráno zobudila a nožíčkom som ukrojila z upečených koláčov. Jeden bol príliš suchý, druhý príliš špaldový....v panike som začala loviť v pamäti , aký koláč by som ešte stihla zbúchať....ale.....zastavila som sa. Bude ako má byť. Koláče budú najlepšie na svete, rezne tiež.....všetko bude dobré....lebo Jorik má dnes svoj sviatok a k nám dôjdu ľudia, na akých nám záleží . Teším sa.

Pozerám naľavo od seba, Jorikov darček je ešte nezabalený......nesmiem na to zabudnúť! Vonku je sucho, neprší....to poteší:). Jorik si bude musieť pospať než sa celá paráda začne. Aby si ju vychutnal až do konca. Jááááj, mravence mám v brušku. Všetko prežívam. Zatínam päste, stláčam prsty..... nateraz všetko počká. Dnes som iba mamina.

Jorik ešte spí, ale každú chvíľu sem príde.
Čakám na jeho drobné odrastené telíčko ako na zázrak.
Viete, že ním každé ráno je?

Prosím, všetko foto bude, až bude dielo dokonané...Teraz je u nás iba taký predprípravný chaos.

O pohľad na autobusy chrobáky vás predsa nemôžem ochudobniť :).


Mávam vám ku krásnemu dňu.....nech je funday pre každého....nie len pre nášho bobka na 25Tovey Crescent.