Friday, October 7, 2016

Ruka stále neposlúcha

 
Práve som odložila bokom vyšívanie. Už len sivočiernou niťou vyfarbím očká a medailónik je na svete. Ľúbim tieto žienky krehké, ako sa z vlniek rodia......cítim, akoby si čosi staré prastaré v sebe niesli ...... Mám chuť ich chrániť , robiť im spoločnosť....aké pochabé odo mňa! Ale niet sa čomu čudovať...taký skôr osamelý život tu máme.
Rozhodla som sa urobiť si prieskum aktivít , kde by som mohla Jorika brávať. Počasie sa značne zmenilo, často fúka silný vietor , nepríjemný ani nie tak na chlad ako na intenzitu. Ihriskám už odzváňa a za nijakú cenu nechcem Jorika izolovať. Ak nájdem niečo zaujímavé, napíšem o tom.....bez pochýb.
 
Ináč........rozmýšľam, či máme niečo nové na podelenie sa a nemáme.
Včera sme s Jorikom po superrýchlom nákupe v Tescu ,lebo tatovi už trebalo ísť do práce, zakotvili  už o druhej hodine naoobed doma a viac sme von nevyšli. Telka hrala temer nonstop...občas yotube. Kúpali sme sa, stavali koľajnice pre vláčik.......čítali knihy a len kde tu som mala šancu niečo urobiť. Podarilo sa mi dokončiť veľký denník na želanie, pfu, už môže ísť......
 

 
a aj som kreslila....ale zďaleka som sa nedostala ku všetkému, čo som si naplánovala a chcela a čo by bolo potrebné. Navyše, moja ruka je stále v štrajku a už sa mi to prestáva páčiť, lebo ak už kvôli ničomu inému, tak už kvôli materiálu.......veď ho míňam na verímboha len tak...... Vrrr............ani myslieť radšej tým smerom ! Netrpezlivo čakám, kedy sa mi moje prsty upokoja a vrátia späť také, aké ich poznám. Ich aktuálne výsledky vám nemôžem ani náhodou odfotiť. Či poskytnúť ako dôkaz...... hanbila by som sa:).
 
No nič....aj také obdobia bývajú a medzi nami, poväčšinou ma k čomusi novému dokopú. Som zvedavá, čo to bude teraz :).
 
Neviem ako u vás, ale u nás je tma. Nemyslím, že prší, lebo nepočujem dážď.....ale nebol by problém tomu uveriť.
Nemám najmenší plán na dnešný deň s Jorikom. Je piatok, tata dnes bude ťahať od vidím do nevidím.....takže sme s Jorikom viac menej sami na dnešok . Aj na zajtrajšok  . Taxikárska daň.
 
Ale nebojím sa. Prežijeme. Čosi skúsim vymyslieť.
A vám mávam .......veľkodušne......k úspešnému koncu týždňa.
 
Ako ináč, z 25Tovey Crescent.
 
 
 

2 comments:

  1. Vysivanky su podarene. A to ich na objednavku ci len tak?

    ReplyDelete
  2. k adopcii su mila mirka. do projektu istého.....vysivám a zatial odkladam....

    ReplyDelete

Milovník papiera

Neuveriteľné...je už temer poludnie. Najvyšší čas, aby som upratala a začala variť obed - hoc nemám ani potuchy čo! Možno by sa dnes zišlo č...