Knižnične

Je víkend. Znova.

Tomáš jazdí...Jorik ešte spí. Ja som naveľa odložila moje šitíčko bokom, aby som vám napísala pár slov.

 

....ani náhodou nie hotová, stále v procese výroby.

 

Dnes mám svrbivé prsty. Chceli by kresliť.....čosi ...voľačosi, hádam najmä preto, aby zabudli, že včera boli dvojnásobne zamietnuté. Nie, nesmútia. Kresliť nechcú ,aby sa dostali z depresie, ani náhodou....kresliť chcú , aby sa vykreslili.....aby dokázali najmä mne, že len keď kreslia svoje, sú slobodné, dýchajú, lietajú....... Ibaže, smejem sa, mne nič také dokazovať netreba. Chcú kresliť veci tajomné, možno trocha bubácke a naprosto smutné. Alebo radšej nostalgické. Áno áno, nostalgické. Celá sa cítim nostalgicky.

Dokonca tak veľmi, že si blúdim realitnými stránkami a mrkám prižmúrenými očami na ponuky......hej, tam doma a keď niečo zaujímavé nájdem, kopírujem to a posielam svojej polovičke....a on dobre vie, že nijaká reálna kúpa z toho nebude, že my len tak žartujeme.....leda ak nájdeme niečo, z čoho padneme na zadok a už sa nezdvihneme.

 

S Jorikom som včera strávila celý deň. V Tescu na nákupoch, v ihrisku vedľa našej bytovky a v knižnici tu na kopci, kde v piatok zatvárajú o 6pm.

 

 

K večeru sa u nás ochladilo. Jorika som zabalila do dvoch dék, ako sme sa po šiestej vracali konečne domov s ruksakom plných detských kníh. Jorik zaspal a ja som cinkla domov. Pár minút s maminou....vyrovnanou podľa hlasu, ale ja viem, že klamala. No bola som jej vďačná za tú  snahu, lebo keď nie je, len veľmi ťažko zabíjam ticho v telefóne, ako neviem....prosto ozaj neviem, čo povedať.

 

 

(Prosím, Petra Horáčka máme veľmi radi......jeho knihy nie sú terno po výtvarnej stránke, ale vizuálne sú bez debát lákavé a ich obsah je zvláštnym - detsky primitívnym spôsobom - lákavý. Vrelo odporúčam, je to ako strela na istotu. )

 

Počas nášho vyše dvojhodinového pobytu na ihrisku som stretla dve "priateľky" a dozvedela sa, že jedna z nich už čoskoro nadobro odchádza z UK,aby žila vo svojej domovine- v Indii a tá druhá, pôvodne z Turecka,  mi zase porozprávala o tom , ako sa tu ako učiteľka snaží uchytiť, na začiatok urobením skúšok ako asistent učiteľa,aby potom ako dobrovoľníčka, teda zadarmo, pracovala v materskej škôlke, do ktorej pôjde od budúceho roka aj jej dcéra. Všetko v nádeji, že si všimnú jej pracovitosť a možno....možno jej ponúknu aj prácu na trvalý úväzok.

 

Smejem sa....čo vám to tu píšem? Vás by možno viac zaujímalo, ako istý veľkostne veľký pes včera vedľa ihriska napadol nepomerne menšieho psa, ktorého mal na vodítku deduško a ktorý ho aj napriek svojmu veku chránil telom....čo ho stálo pád na zem a súboj , z ktorého najskôr odišiel pocikaný alebo to druhé...,lebo po obhliadke mu zabalili panvu do veľkej deky. Možno by vás zaujímalo, ako všetko v tej chvíli na ihrisku stíchlo, ako aj deti zamrzli na preliezkach...ako sa hneď objavili rodičia aktivisti......a ako vzduchom lietali povely zakazujúce komukoľvek opustiť ihrisko. S výnimkou tých "aktivistov" a majiteľa, ktorý utekal, čo mu nohy stačili, aby svojho minimálne 50kg huňáča odtrhol z ležiaceho dedka. Lebo hej, tak sa to tu robí, psi predsa nechcú nikomu ublížiť.....netreba sa báť, púšťajú sa slobodne navoľno, nech sa vybehajú, kým sa rodičia a ich ratolesti zabávajú na ihrisku. Ale nehody sa stávajú. Táto našťastie neskončila tragicky. Iba zabalením dedkom a o zábradlie priviazaným psom, ktorý ani netuší, koľko starostí narobil svojmu v neho dôverujúcemu majiteľovi.

 

Len veľmi málo času bolo včera na kreslenie. A predsa....kým nebolo ihrisko plné detí, kreslila som.

 

 

 

Trocha ťažkopádne, lebo sadnúť sa nedalo.....len v rukách, čo som skicár držala a často aj za chôdze som kreslila. Doma som čarovala s časom....ale ako tradične, prehrala som zas a znova. Čosi som vyfarbila...., ale žiadna sláva.

 

Hm...zdá sa mi to abo ozaj som dnes nejaká ...... nijaká.

Vytáčam hlavu stranou, sťaby som takto mala nájsť odpoveď. Lepšie bude vytočiť ju kompletne doprava.....to uvidím slnko za oknom .

 

Je sobota. Je víkend.

I tu .....na 25 Tovey Crescent.

 

Mávam.