Chcelo by to viac času....

Cítim sa trocha zmätene. Občas také rána mávam. Keby som nebola mamina a syn by na mňa nečakal a neexistovala by škôlka a lekár a povinnosti, aké mám, dnešný deň by som najskôr strávila v pyžame. Lebo hoci od veľmi skorej rannej hodiny makám, ešte ani zďaleka nie som s prácou hotová. Práve naopak. Som rozbehnutá.

A tak musím odkiaľsi vytiahnuť brzdu a zastaviť svoju namotivovanú myseľ. Lebo ona je rozbehnutá viac ako telo...veď ako ináč, že áno?

Toto je také to zlé na tvorení popri maminovaní. Že strácate právo delenia si vlastného času. Keď ho dostanem, musím ho na "fleku " využiť. Ak nie, prepadne sa do stratena, nadobro. Ibaže, ono sa to s tvorením nie vždy dá tak na lúsknutie prsta. Občas to chce také háky báky, ktoré sa šialene rozbehnú a potom zase....., doma sme, potom ich treba brzdiť.

A tak sa práve brzdím. Preč od skicára, preč od návrhov, preč od môjho umeleckého sveta. Povinnosti, povinnosti a bláznivý čas navrch toho , čo sa neviem kde ponáhľa. Zase budem meškať. Už teraz to vidím. Nech to všetko čert berie. Nadávam.

Ale ospravedlňuje ma pondelok. Ten býva pracovný a chaotický, tak? Ešte že mám nový obrázok v skicári, ktorý ma po duši pohladí, lebo už som dnes niečo urobila. A to sa mi vždy ráta, keď sa aspoň jedna kresbička narodí.

No budem sa tešiť, ak nebude jediná. 

Ináč, prv, ako odídem, spomeniem, že dnes ma čaká niečo "veľké" a keď sa zadarí, zajtra vám o tom napíšem viac. Nateraz mlčím.

A len mávam ku krásnemu dňu z 25Tovey Crescent.

Cink