Lekcia

Včera som sľúbila pokračovanie môjho rozprávania, aby som sa tak lepšie priblížila k svojmu projektu. A predsa, dovolím si štrajkovať. Lebo čosi iné , hoci to s tým všetkým súvisí, ba dokonca viac, než si ja sama myslím...., sa mi usadilo v hlave. Čosi v skutku malicherné a predsa tak masívne dôležité, že každá bunka v mojom tele po mne kričí, aby som im načúvala, že toto je prameň ,  ktorý raz vyživí to najdôležitejšie u môjho syna - jeho zmýšľanie a pohľad na svet.

Viem presne, kde som prekročila hranice. Vedela som o tom ešte ako som tie slová vypúšťala z úst. No musela som ich počuť ako ozvenu z tých jeho, aby mnou zatriasli a prefackali ma , lebo halóóó....., slová majú veľkú moc a ja to dávno viem! A dokážu čarovať, meniť priemerné na nadpriemerné, stratené na nájdené.

A čo som to vlastne povedala?

Jorik si našiel novú záľubu. Hádam od môjho milého to prišlo, lebo ja selfíčka nerobím. ( tie z obchodu boli výnimka) Všade si so sebou nosí malý telefón a kedy môže, káže mi , aby som sa k nemu zohla, že cvakneme fotku spoločnú. Ono, po desiatom ráze aj otravné to je, zanechať všetko tak a na pár sekúnd pózovať, vravieť čííz do čiernej nefunkčnej obrazovky.  No to nebol dôvod na to, čo som napokon povedala. Moje slová boli čisto úprimné..... a ..krčím teraz plecami, nevhodné do detských uší, ktoré ešte nehľadajú nič poza ani pomedzi, veci sú také, aké im ich dáš. A tak zo mňa teda vyletelo, že ... ,,Mama sa už fotiť nechce Jorik. "
,,Prečo?"
,,Lebo mama je škaredá."
,,Tak sa budem fotiť s tatom a s babou a s dedom a s tetou Aničkou....oni sú pekní...ale s mamou už nie, lebo mama je fúúúúúj škaredá. "

Ako bumerang mi to prišlo späť.
,,Aj ty si myslíš, že som škaredá? "
,,Áno, veľmi škaredá."

Ako si ho popíšem , tak mám. Neberte to ako zámerný pokus vidieť , ako nevinne a priamočiaro dieťa zoberie slová, ktoré mu vložíte do hlavičky za vlastné. Nebolo to správne, čo sa stalo a nie je neskoro to opraviť. A opravím to, nie kvôli tomu, že by som náhle zmenila názor na seba, ale preto, že chcem, aby Jorik vnímal všetkých ľudí ako krásnych. Vlastne chcem, aby ich podľa vzhľadu nikdy nesúdil, lebo to nie je vzhľad, čo nás robí krásnymi ale naše vnútro. V súvislosti s tým, žiaľ poznám škaredých ľudí a .....na podlahu sa dívam , viečka klopím, ale nemyslím, že taká som. Tak chybu napravím a vystískam a vybozkávam svoje slová, aby sa nanovo zapamätali.

Naučila som sa z toho niečo a v rámci svojho projektu, dala som si prvú lekciu . Na svojej ceste akceptovať sa, lebo len od seba sa dá začať, som urobila prvú chybu. Ale poučila sa z nej. Ak chcem v sebe nájsť svoje slobodné ja, musím sa naučiť oslavovať, čo mám, lebo.....či sa dívam zahanbene na zem alebo hrdo do hora, pravda je, aspoň podľa mňa, že mám byť na čo hrdá. A vďačná. Na vďaku nechcem zabúdať.

A tak sa znova usmievam, lebo nežnú lekciu som dostala. Kiežby aj ostatné, ktoré mi prídu do cesty, boli rovnaké.

PS : carboot sale sa nekoná....škoda. Tešila som sa. Nedeľa tým troška vybledla. No i tak mávam a krásny deň želám!

                                                      Cink