I som rozmýšľala, či sa rozpísať o nekonečnej páľave, čo tu teraz máme , v ktorej sa varím a smažím a v ktorej mi môj maskovací púder vydrží tak akurát po najbližšiu zákrutu, tobôž , keď tlačím Jorika v kočiari . Ale bolo by hlúpe o nej písať, tak je? Lebo isté je, že smažíme sa všetci a .....pravdu povediac, moje nabrúsené ja by najskôr s myšlienkami zakotvilo pri desivej prognóze našej matičky zeme, ktorá sa nám jedno dňa doprehrieva k nekonečným škodám. A možno....možno by som sa rozplakala nad červeným telíčkom môjho syna, ktorý správanie sa nás "nenažraných" ľudí , vidí na svojej nevinnej koži, ktorá tie ostré slnečné lúče nevie stráviť a obhádzala sa fľakmi nešťastnými. Chce sa mi z toho plakať a možno radšej vlasy trhať....nad tým, kam sme sa to dohnali , za tak krátky čas a aké nenávratné dane budú za to tí, čo ešte ledva rozprávať vedia , platiť.
No, hádam najlepšie je nad tým mávnuť rukou , lebo tak nejak to všetci robíme a ísť v téme ďalej..., lebo veď napokon - ja sama čo zmôžem ? a stres a nervy ešte nikomu nepomohli.
Ale ja rukou nemávam, hoci sa pohnem vpred . Myslím tuto, v blogu. Pohnem sa k fotkám, ale poviem vám, nie je mi jedno, čo sa deje a mrzí ma, že som niekedy rukou mávala. Lebo akosi , aspoň si myslím, nik z nás neverí, že sa niečo naozaj stane...a ono, ono sa to už deje. Nenápadne ale spoľahlivo, aj cez také drobné veci ako aj včerajšie lieky , čo som synovi kúpila , aby som chránila jeho bielu kožu.
A tak si teda ruku nechávam pri sebe a miesto mávania urobím ňou aspoň to málo, čo môžem....., nateraz však niečo úplne mimo misu....jednu po druhej sem prihodím fotky....úplne miš maš fotkové....,aby pestro bolo.
No a začnem "umením", tým mojim, lebo kreslila som znova...ako ináč....
Toto som opravovala zo včera....niečo mi na obrázku nesedelo, tak som po ňom čmárala, kým sa mi oči ako tak .....prestali mračiť.
Tuto som zase dokončila úplne prvú kresbu v mojom skicári. Už je načase, aby som dokončila, čo mám. Pán v teplákoch ma už isto čaká.
Tento obrázok ešte nie je dokončený....ale už teraz sa mi páči. Chcela som taký párik mačkoidný, tak ho mám . Aj s korunkami.
I s týmto obrázkom som spokojná, hoci ani on ešte nie je komplet hotový. A tiež ho plánujem na tašku dať. Lebo teplo z neho ide a pokoj, a ten ja teraz vítam, keď mi do skicára zablúdi.
Tu niekde kreslím čiaru. Doslova.
----------------------------------------------------
A pod ňu fotky z mobilu dávam....najskôr to horšie....také ženské hahahihi oblečkové...ani neviem prečo, to tie prúžky, prisahám, oni sú na vine....
..že sem do môjho blogu učesaného vsúvam čosi také , že " a to prečo toto tu?". No, pozerám sa okolo seba, či niekto počúva....nikto, tak vám teda odpoviem, lebo na to práve právo mám : ,,Leboooooooooo! "
Rozumieme si ? :)
A na záver fanfáry.....lebo prichádza poklad pokladov....môj synátor Jorik....
Najskôr takto.....s chorými očičkami.....to aby ste mi verili, že srdce môže pukať, keď na choručké dieťa pozerá.
Páni, ja by som tuším aj monitor vybozkávala ! Ešte že mám originál na gauči:).
A teraz úplne záver.....záver.....záverový....
Jeho ksichtíky na želanie.
A s nimi sa lúčim. A mávam už len , i krásny deň želám....z 25Tovey Crescent.
Cink
Premýšľam niekedy v podobných líniách ako ty....triedim poctivo odpad, donútila som muža vysadiť stromy, teší ma každá jedna zmienka o inováciách na ekologickom poli, milujem izraelské technologické riešenia, čo sa týka vody, ale stále je to málo. Málo na to, aby sme zvrátili, čo sme tak dlho siali. chcela by som mať na túto problematiku jasnú odpoveď....možno by pomohlo, keby ľudské srdce nebolo také nenažrané a radšej sa vzdalo napr. ďalších výrubov lesa, lebo zisk...Alebo treba veľa silných ľudí, ktorí sa vedia rozhodnúť správne, i keď to rozhodnutie im neprinesie vytúžený krátkodobý zisk, ale ďalším generáciám áno. A teraz už idem konečne napísať zápisnicu z rodička. Ach, jo.....
ReplyDeleteMiriam
drahá, plavíme sa na rovnakých papierových loďkách. i ja triedim odpad, recyklujem oblečenie, temer zásadne len v sekáčoch nakupujem....vyhýbam sa tabletkách, nejem mäso, aj Jorikovi sa snažím skôr bezmäsitú stravu dávať. nemám v láske tabletky..., keď si to môžem dovoliť, kúpim zeleninu , vajíčka...od konkrétnej osoby, farmy....ale v konečnom merítku som nič...zrnko , ktoré nič nezmení. veľké veci sa dejú inde ,akurát sa hanbím, že som ich kedysi nevidela a že nemám viac odvahy, aby som stala v očiach mnohých trápnou, lebo sa pridám na stranu zelených.
ReplyDelete