Meninová radosť

Včera som mala krásny deň. Teda, musím sa priznať, že tu v UK moja stupnica v krásnosti dosť značne poľavila...byť doma, neviem, či by to bol krásny deň. Najskôr by to bol iba deň.....lebo doma sa rátajú iné veci, čo robia deň krásnym....mám na mysli také tie veci emočné. Tu v Anglicku ich troška  "postrádame". Hoci, zrovna včera, sme mali návštevu....nášho českého suseda....., ktorý...ktohovie......ako dlho tu ešte s nami bude.....ale tu je to tak, že jeden nikdy nevie, kedy domov- z hocijakých dôvodov- zavelí na návrat.

 

Ak ste teda zvedaví na dôvod krásnosti anglického dňa...tak vedzte , že spočíval v prechádzke bez kočiara a Jorika, ktorého zobral tata na ihrisko a tak som mohla sólo persona prebrúzgať obchody...,ale do veľa som nevošla. Skrotla som:). A tiež v možnosti slobodne kresliť a púšťať si dávno zabudnuté hity s podmazom smiechu mojich dvoch chlapov hrajúcich sa v detskej izbe. Pridať pár božtekov Jorikových, jeho naivitu, keď včera zas a znova uveril, že ho chcem z lásky reálne zjesť :) a je z toho krásny deň !

 

Obsah mojich nákupných tašiek je vylodený v skriniach, tak vám ho nemôžem odfotiť.....urobím tak zajtra .....akurát spomenúť môžem, že som neodolala hrubému sivému svetru s kapucňou , lebo sivú milujem....., tmavomodrému svetru pôvodne určenému pre 11ročných chlapcov - noooo..., zmestila som sa....anglickí 11roční sú iní junáci:) a pletenej čiapočke sťaby lesné zvieratko, ktorá je tiež určite detská, ale to mi nevadí.....ja detské rada, až moc. (medzi nami, ponožky farebné sú najlepšie tie ilustrované a gaťure tiež, čipka často hryzie a zďaleka nie je tak pohodlná ako veselá bavlna s obrázkom:). Toť súkromné okienko :).  Ale čosi pre vás predsa len mám.....opozdený darček k meninám...od môjho milého. Taký úplne nepotrebný, len pre potešenie oka.....akurát do dlane a potom na nič, možno na tri oriešky....a raz možno do drevenej vitrínky nášho ešte drevenšieho kredenca.

 

 

 

 

No uznajte, neťahá vám kútiky úst nahor, keď ich vidíte? V toľkej farebnosti?

 

(Jorikovi sa mocno ľúbia a tatino pohmkal....ako dôkaz , že pekné pekné...len k čomu?)

 

Ako som už písala, včera som mala šancu aj kresliť...vlasne napísala som presne slobodne kresliť a to zámerne preto, lebo som svoje štrajkujúce prsty nechala kresliť to, čo oni najradšej.....a navyše, mne sa tie kresbičky fixové prenáramne hodia....lebo kdesi sa im už stavia príbytok, ale o tom niekedy inokedy, až bude správny čas.  

 

 

 

 

 

Tradične, ako každé ráno, som aj dnes vyšívala...tak vám prikladám aj fotku novej slečny vyšívanej.....

 

 

ktorá sa zdá byť nateraz omnoho tichšia a plachejšia ako jej predchodkyne.....a radšej ako vyrozprávanie mi svojho príbehu, nechala sa obháňať ihlou a len tichúčko priadla...ako zvyknú priasť deti, keď sú šťastné. To mne osobne stačilo. Nateraz.

 

 

Pozerám do albumu a ostala mi tam ešte jedna fotka visieť zabudnutá.....tuto je....

 

 

......možno aj doma také je, keďže M&S predajne na SVK sú...., tak uvidíte, či vy odoláte...ja nie, lebo túto kolekciu polárneho medveďa a dievčatka v hrubom kožúšku doslova že zbožňujem, a tak som si včera , okrem praclíka pre Jorika, ukradla aj tento balíček okorunkovaného medveďa....drobnosť sladká maminke do balíčka.

 

 

U nás vonku svieti slnko.......človek nemôže ináč len sa usmievať.

Mňa čaká klasika deň s Jorikom....žiadne plány so far......najskôr ihrisko......možno knižnica...... tam sa dobre zašíva...len keby ma tak neuspávala:).

 

Aj vám želám krásny deň , ako ináč, mávam vám k nemu, z 25Tovey Crescent.